,,Vysvetlíš mi prečo ležia použité kondómy na mojom trávniku?!"
Kim Taehyung konečne nájde domov svojich snov: dvojposchodový dom s dokonalým zeleným trávnikom. Lenže je tu jeden háčik. Cena je až podozrivo nízka, ale aj napriek tomu si ho Taehyung...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,JungKook, a čo tento?" Ukázal na ružový jednoduchý stolík za pätnásť dolárov.
,,Jebe ti?" Pokrčím obočím a Hoseok sa začne smiať ako postihnutý kôň.
,,Ty si kokot." Zakrútil som hlavou a rozhliadal sa okolo seba.
Práve sme sa s Hoseokom potulovali po IKEI a hľadali to pravé orechové, teda, ja som hľadal to pravé orechové. Hoseok tu bol len na obtiaž.
A ja som si myslel, že by mi ten kôň mohol aj trochu pomôcť.
Pokrútil som hlavou nad svojou naivnou predstavou, keď moje oči zachytili v diaľke, akúsi siluetu, ktorá mi až priveľmi pripomínala môjho nového suseda.
,,Hoseok!" Chytil som svojho kamaráta za ruku a pritiahol ho k sebe.
,,Jebe ti? Koľko krát ti mám povedať, že nie som teplý-"
,,Drž, hudu." Zahriakol som ho a vykúkal spoza políc, aby som sa uistil, či je to vážne môj sused.
A veruže mal som dobrý tip, tie obrovské popolníky by som vedel spoznať aj na metre ďaleko.
,,Chceš mi aj vysvetliť, čo to akože teraz robíš?"
,,Hovoril som ti o tom, ako sa Dexterovci odsťahovali z toho domu od vedľa?" Hoseok prikývol.
,,Tak teraz sa tam nasťahoval jeden nerdský chuj."
,,A čo to ma s tým, že sa tu teraz k sebe tísneme ako dvaja teploši?"
,,Je tu." Odvetil som s pohľadom upretým na jeho červené traky.
Nevedel som si pomôcť, no neskutočne ma iritoval jeho štýl obliekania. Ako keby chcel všetkým dokazovať, že má toho v hlave viac ako ostatní. Nemal som rád takýchtoch nerdíkov. Prišli mi veľmi nafúkaní. No najviac ma vedelo naštvať, keď ma išli o niečom poučovať, pretože vďaka môjmu zovňajšku usúdili, že mám v hlave o koliesko menej.
Striasol som sa od znechutenia.
,,Kto? On?" Prikývol som, no keď som znovu vykukol spoza police, Taehyung tam už nestál, namiesto toho si za naším chrbtom prečistil krk menším odkašlaním, čo nás prinútilo, sa splašene obrátiť jeho smerom.
Obaja sme zamŕzli na mieste, zatiaľ čo si nás Taehyung s prenikavým pohľadom prezeral.
Hoseok začal splašene obchytkávať policu a pod nos si mumlal: ,,Hmm, dobrá kvalita. Pekné drevo."
Zatiaľ, čo mňa osvietilo a tak som sa rýchle narovnal.
,,Zdravím susedko. Čo nakupujeme?" Pozrel som sa mu do malého košíka, v ktorom ležala súprava kvietkovaného posteľného prádla.
To je pre chlapa?
V duchu som nadvihol obočie. Síce moje navliečky s Iron Manom neboli o nič lepšie, no aspoň som sa s nimi nepremával po IKEI.
Zatiaľ, čo si Taehyung hanblivo skrýval svoj košík za chrbát, ja som si ho ešte raz celého premerial.
Jeho hnedé vlasy lemovali bezchybnú tváričku, ktorú narúšali čierne okrúhle okuliare. Vyzerali, ako keby ich ukradol Potterovi z nočného stolíka.
Biela košeľa s červenými trakmi svietila v celej miestnosti a vo mne vyvolávala nutkanie zniesť tento kúsok oblečenia zo sveta. No jeho trištvrťové nohavice, ktoré pekne obopínali jeho sladké pozadie.
Jeho zadok bola asi jediná vec, čo sa mi na ňom páčila. Inak mi svojím zovňajškom a správaním prišiel, ako dokonalý prototyp nerdského sráča.
,,Posteľné prádlo? Očakávate, že budete mať v nich lepší spánok?" Nadvihol som obočie a naschvál mu vykal, keďže nerdi ako on si potrpeli na etikete, do ktorej spadalo aj vykanie.
,,Isteže, ak mi ho tentokrát umožníte." Taehyung stísol ruku v päsť.
Ak si toto myslíš, Taehyung, tak si pekne naivný. Nuže kto vie, za chvíľu sa budeš možno znovu sťahovať.
