My new neighbor is JERK✔

17-Cesta domov

Vo vašom živote raz príde ten moment, keď budete stáť pri dverách od vášho domova s plnými taškami prichystaní do sveta objavovať a dobíjať. Vaši rodičia si budú utierať slzy od dojatia, dúfajúc že si ich dieťa nájde v živote dobrú prácu a bude naďalej v bezpečí.

No v mojom živote ten moment nikdy nenastal. Prakticky som z domova utiekol. Teda, ak nerátam to, keď ma otec nasilu prihlásil na súkromnú chlapčenskú školu, kde som strávil celé svoje detstvo. (Nebojte sa, moja matka bola hneď prvý človek, ktorý bol proti otcovmu rozhodnutiu, no ani to otca nezastavilo)

Ehm, späť k môjmu úteku. Rozhodne to nebol tak rafinovaný plán, ako keď sa človek rozhodne vykradnúť banku. No vyšiel a ja som spolu s Hoseokom utiekol. Teda... Prakticky sme si len sadli do prvého autobusu a nechali sa odviesť až na konečnú.

Keď sa na to pozriem tak spätne, stále mám pocit, že som urobil správne. Moja rodina je totižto šialene bohatá, vďaka tomu, že otec viedie známu sieť hotelov, ktoré sú sami o sebe preslávené prepychom a luxusom. Lenže aj do otca sa zahrýzol zub času a z nejakého neznámeho dôvodu vo mne videl nástupcu jeho firmy. Preto ma mal v pláne poslať na ekonomickú univerzitu, kde som sa mal naučiť všetko potrebné k vedeniu firmy. No jediný háčik a zároveň klúčový bod som bol ja.

Nechcel som ísť študovať biznis. Nechcel som, aby niekto riadil môj život. Chcel som ho žiť podľa seba. Podľa svojich pravidiel. Aj tak mi už toho otec z neho veľa zobral, keď ma poslal na súkromnú školu. Nemal som v pláne svoju budúcnosť premrhať.

Preto som sa s otcom nerozprával už pekne dlhý čas. No vedel som, že príde ten deň, kedy budem znovu stáť pred domom, kde som prežil svoje detstvo so stiahnutým žalúdkom, dúfajúc že sa všetko samo zázračne dá do poriadku.

Isteže, toto boli veľmi naivné myšlienky, ale treba by pozitívny, nie?

,,Och, tu ste! Dlho som vás nevidela, Jeon." Otvorila mi Meggie, čo bola naša domáca, ktorá bola našej rodine dlho verná a vždy v dome s mamou vytvorila úžasnú domácu atmosféru.

,,Ani ja vás, Meggie. Vy tuším vôbec nestarnete!" Vyhlásil som, na čo sa Meggie zachichotala a pomohla mi s kufrom.

,,Vôbec ste sa nezmenili, Jeon." Poznamenala.

,,To som rád, že to hovoríte Meggie." Pousmial som sa a rozhliadol sa po hale, kde sa pýšilo veľké schodisko.

,,JungKook!" Zvolala mama radostne a stiahla ma do silného objatia. V momente mi do nosa vrazila jemná vôňa, ktorou mama vždy oplývala.

,,Som rada, že si tu synu. Akurát sme začali prestierať na večeru. Tvoj brat je v kuchyni choď za ním. Ja zatiaľ zavolám dole otca." Odvetila.

Uhm, spomínal som vám, že mám brata? Nie?

Nespomínal som ho z toho dôvodu, pretože Jung-hyun bol jednoducho vypočítavý kokot.

Určite si hovoríte: JungKook, ale veď je to tvoj brat! Musíte mať dobrý vzťah, veď ste predsa súrodenci.

No Jung-hyun nebol len taký kokot. Jung-hyun celé znenie tohto slova posunul na úplne iný level. A tým pádom sa stal ďalším dôvodom, prečo som sa rozhodol z tohto miesta ujsť.

No aj napriek tomu všetkému som sa rozhodol ísť do kuchyne, aj keď Jung-hyun predstavoval posledného človeka na celej tejto planéte za kým by sa mi cnelo.

-

Na začiatok sa vám chcem ospravedlniť za neaktivitu. Je to z rôznych osobných dôvodov, ale som rada, že ešte stále v tento príbeh veríte a naďalej ho čítate.

Veľmi vám za to ďakujem. Vy ste celý ten dôvod, prečo stále pokračujem.

Taktiež menší update: na mojom profile sa objavil nový príbeh Mr. Valentine. Možno ste si ho všimli. Určite ak budete mať čas pozrite sa na neho ;)