Dollmaker

Nočná akcia

Pretrela som si dvoma prstami spánky a s prižmúrenými očami som na ne pozerala. Všetky netrpezlivo očakávali čo poviem.

,, Je jasné, že pôjdem s Katie, pretože ak by som vás všetky vypustila, vy by ste utiekli alebo ho zabili. A je to jej kniha, takže si ju pôjde pohľadať. Koniec toho čo som chcela povedať." povedala som a postavila som sa. Oprášila som si nohavice oboma rukami, pretože som mala na nich všade špinu, keďže tu vo väzení moc čistá zem nebola. Mohlo mi to byť v podstate jedno, ja celá som bola od špiny a sprchu som nevidela už týždne. Vlastne ani neviem ako dlho tu som.

 Z košíku som vybrala zväzok z kľúčov a vyšla som z cely. Prešla som ku tej v ktorej bola Katie a skúšala som ktorý pasuje do zámku. Po vystriedaní niekoľkých kľúčov, jeden pasoval a ja som jej celu otvorila. Trochu som cúvla do zadu keby na mňa chcela niečo nebezpečné skúsiť, ale ona len vyšla z cely, pod pazuchou mala pána Stinksa a s poskakovaním sa vydala ku dverám ktoré viedli von z väzenia. Keď bola pri nich a neuvidela ma za sebou, tak sa na mňa pozrela a kývla na mňa rukou.

,, No tak poď Mallory, nemáme moc času!" išla som pomaly za ňou. Ona stále poskakovala, ešte si pritom aj spievala. Neviem akým kameňom ma museli udrieť do hlavy, aby som išla s malým dievčatkom do domu vraha, ktorý nás môže chytiť a zabiť. Teda mňa nie, ale mám teraz zodpovednosť za Katie, pretože ja som sa rozhodla zobrať ju so sebou. Nemala som na výber musela som ju vziať, inak by som tú knihu určite sama nenašla, takto sme dve a nájdeme ju rýchlejšie. 

Vyšli sme teda na chodbu, ktorú sme potichu prechádzali, pre prípad žeby bol Dollmaker v operačnej miestnosti. Všimla som si na ruke Katie krásny čierny náramok.

,, Odkiaľ ho máš?" spýtala som sa a ukázala na náramok ktorý mala na ruke. Pozrela sa na neho a usmiala sa.

,, Ten mi dala moja mama. Je špeciálny." isteže je špeciálny, všetko v rodine Katie bolo špeciálne a magické.

Vošli sme do operačnej miestnosti a Dollmaker tu nebol. Kedysi sem zvykol chodiť večer ukladať veci naspäť tam kam patria, keď boli rozhádzané po operácii. Nikto tu však nebol a my sme mali voľnú cestu. Vyšli sme potichu hore po schodoch.

 Pomaly sme dvere otvorili a nazreli dnu. Všade bolo hrobové ticho a tma. Nemali sme si ani čím posvietiť, tak sme išli po tme. Vedela som kde sa knižnica nachádza, tak som ju tam hneď zaviedla. Išli sme po tichu ako myšky a každú chvíľu sme sa obzerali či tu neuvidíme Dollmakera alebo jednu z jeho 2 slúžok. O chvíľu sme sa ocitli pred obrovskými dubovými dverami. Modlila som sa len, aby ich ten hlupák nechal otvorené, lebo inak by sme boli dosť v riti. Podišla som k nim a jemne som stlačila kľučku. Tie zavŕzgali a otvorili sa. Potichu sme sa s Katie zaradovali a hneď sme vstúpili dnu a zatvorili za sebou dvere. Dollmaker tento krát čierne hrubé záclony nezatiahol a dnu prenikalo mesačné svetlo, takže tu nebola až taká tma. Okamžite sme išli ku knižnici nad ktorou bolo napísané Mágia, pretože nemalo zmysel hľadať v iných knižniciach, pretože by tam tá kniha určite nebola.

Katie mi položila do rúk pána Stinksa a začala sa šplhať po rebríku až na samotný vrch knižnice a začala sa prehrabávať medzi knihami a hľadať tú správnu. Nevenovala som jej pozornosť a radšej som pána Stinksa vzala do oboch rúk a odtiahla si ho čo najďalej od tela, pretože som mala z tej veci určitý rešpekt. Ak by niekto videl túto vec, nikdy by si nepomyslel, že môže byť niečim posadnutá. Myslím, že to čo bolo vo vnútri toho milého plyšiaka, nech to bolo čokoľvek, vedelo že sa toho niekde vo vnútri mňa bojím. Počula som ako tam Katie šuchoce a prehrabuje knihy, ale ja som radšej nespustila zrak z veci ktorú som mala v rukách, pretože som sa bála, že keď od neho odvrátim zrak, vrhne sa na mňa bez akýchkoľvek problémov. 

Ale môj pohľad od tej veci odtrhol výkrik Katie. Keď som zdvihla hlavu hore, nikde som ju nevidela. Kam do pekla zmizla?