Komahina Sk (fanfiction) By ShadowBoba

6. kapitolo

Na dalšie ráno sme sa zobudili všetci skoro a rovno bežali preč z izby. Bežali sme len preto lebo sme chceli stihnúť ísť za plánovačmi oslavy. Ja, Oma a Nagito sme boli na druhej strane lebo. Eh... dali nám na úlohu strážiť Omau. Teda nie žeby mi to vadilo lebo ako som videl Nagita tak ten si čas sním užíval. Sedeli na zemi a neviem očom sa rozprávali. Rychle som si knim prisadol ( nebojte sa neišiel som robiť odposluch to niesom... dobre tak občas som ale to len pre.... ah to je jedno) veď tak či tak Omavi by to nevadilo ale neviem ako je natom Nagito. Pozrel som naňich  a opýtal som sa " Nikoho nezabije keď budem pri vás sedieť, že nie ?" Pozeral som na Oma ale tomu to nevadilo no a Nagito kumne prehovoril " Prečo by nás to malo zabiť ? Veď si náš spolubívajúci a inak... máme čas sa lepšie spoznať." Obaja mi venomali úsmev no a potom i Oma prehovoril " Čo tak spoznávanie medzi vami dvoma ?" Dobre sme to pochopili Oma namne vivolal jemnú červeň a pokračoval " Alebo sa bojíš Hajime ?" Vtedy som sa začal červenať úplne a Nagito prehovoril " Ale prosím ťa kto by ma miloval ? A aj keby ma milovsl tak viem akú lásku myslí." Vedeli sme očom rozpráva. Dotkol som sa ho ruky a povedal " Neboj raz sa to teba rozhodne niekto zamiluje. A nie tak ako vravíš teraz." Bol som pako keď som to povedal. To som sa mu mohol rovno priznať že go milujem. Lenže som ho dobre nepoznal a bolo mi jasné že mám blbý nápad. Tak sme sa spoznávali tri hodiny. A potom prišiel Leon a Shuchi s jemnou červeňou na liciách. A ano i ja som sa červenal. Oma strašne začal Shuchiaja stiskať a i Oma sa červenal. Leon iba na nás pozeral. Ja a Nagito sme sa postavili. Tak sme išli a ja som sa ako debil potkol o zasraný kameň. No a keď som sa potkol tak som logicky spadol na Nagita. Obaja sme sa začali červenať a pozerali sme sa na seba. Nagito sa potom začal smiať a po pár minutách som sa pridal i ja. No ale potom to skazila jedna osoba. Ano Chaiky. Nielen že som sa prestal smiať. Ale ona ma ešte zodvihla zo zeme a začala vravieť " Hajime zlatíčko si vpohode ?" Ja som sa naňho zmalil. No a potom ma zavalovala veľa vecamim. Ja som mu iba ukazoval aby si nemyslel že je to moja priateľka.( ano najprv som ju chcel ale potom ma to kurňa prešlo). Oma prišiel a visvetlil mu moju pantomímu. Nagito pozeral namňa. Chaiky som odseba odtihol jemne. Aby to nebolo také odomňa tvrdé. Potom sme zvýšok dna strávili vnútry. Na pondelok som išiel do triedy sám. Pozeral som pred seba. Ani som si nestihol Leonovu nohu a potom sa to stalo. Bože potkol som sa a zase to schital chútak Nagito. Ale teraz i ja. Spadol som naňho tak že som ho až pobozkal. Ano dosť blbé. Hneď som sa postavil a utekal som od neho preč. Všimol som si že sa strašne červenal a že si ruku dával pred ústa. Ja som robil to isté. Neviem prečo sa otočil ale vizeralo to dosť blbo. Keď zazvonilo tak logicky prišla učiteľka do triedy. Ale z naším učiteľom dejepisu. Pred tabuľou sa rozprávali. Dokoonca sa obýmali, poskávali atd. Dosť ma chytila žiarlivosť. Prišiel iba další učiteľ ktorý zase pozeral na Nagita a potom namňa. Rozhodne nanás videl že sa červenáme. Pozrel na učiteľou. Nagito si vzal iba ceruzku a hodil ju do tabuľe. Vtedy pozersli všetci na tabuľu a potom všetci na Nagito. Mal nato dobrú výhovorku povedal " Pardon vyšmiklo sa ki to z ruky." Vtedy sme sa začali smiať. Ja som mu iba poklepal na remene a povedal  som " Vďaka za záchranu. Vážne som nato nemohol pozerať." Pozrel iba namňa a z úameva čonsom videl mi vravel že namám zač. Pozrel namňa a povedal " Eh... Hajime čo sa týka tej pusy.... tak..." Zastavoval sa pri slovách. Ale veď ani sa mu nedivím. Pobozkať niekoho takýmto spôsobom a neznamím človek ( maybe prvá pusa) no ale veď musíme sa zmieriť stým čo sa stalo. Ale za všetko môže Leon veď to on ma podkol a ja som spadol na Nagita. Podal som mu ruku a povedal " Prepáč. To ta moja blbá nepozornosť. Teda vlastne no... moje nohy si robili čo sa im zachcelo takže som na teba spadol. Ešte raz sa ti strašne ospravedlňujem." Nemohol som mu predsa povedať že ho milujem. No mohol som ale nieje to dobrý nápad. Veď... veď... veď ma ani nepozná ( takmer). Pozrel namňa a povedal " To nevadí vieš ešte som sa nikdy nebozkával takže neviem aký to je pocit ale teraz si mi to ukázal ty." Pozrel som naňho zmetene ale na jeho prvú pusu to vyzeralo kľudne. Veď každé jedno dievča ktoré dostane prvú pusu ( i chlapec) tak su obaja vystrašený. No Nagito sa iba červenal. Len som to nechal tak aby som sa mohol sústrediť. Pozeral som raz do učebnice potom na Nagita. Takto sa to snami ťahalo dokola.  Cítil som sa celkom blbo, celkom hrozne, celkom dobre atak ďalej a tak ďalej. No potom naštastie zazvonilo.