Komahina Sk (fanfiction) By ShadowBoba

5. Kapitola

Na dalšie rano sme čakali až do obeda. Čakali sme dokiaľ Oma a Nagito vstanú. Leon išiel von kde sme sa mali byť presne na obed. Išlo totiž o plánovania oslavy takže ja a Shuichi sme dávali dozor aby sa zobudili. Keď už bolo pol jedenástej tak sme ich budili. Saichi iba začal zabávať Omau a robil veľa veci. Potom sa obaja pozerali namňa a Nagita ja som ho chcel len tak objať ale nie pred nimi. Kto vie čo by si omne pomyslely. Pozeral som naňho no a mal kruhy pod očami čiže....nebol vôbec vyspatý. Tak sme obidvom doniesli čaj. Oms ho pil a pozeral na mňa a Nagita. Ona sa iba obliekol a povedal " Ideme nachvíľu von okay ?" Povedal a potom odišli. Ja som ho iba chytil za ruku a opýtal sa ho" Si vporiadku ? Lebo vyzeráš dosť nevyspato a uprimne neviem aké sú tvoje reakcie keď niesi vyspatý." Pozeral namňa ako na debila a potom povedal " Nič moc veď niesom vyspatý tek niesom nijak agresívni iba zaspávam ako ďalší iný človek v situácii keď je unavený." Iba som si vzdychol. Opýtal som sa ho len opatrne " Nechcel by si ešte spať alebo tak nejak ?" Pozrel namňa a poovedal " To neviem či môžem." Poveal iba smutne a unavene zároveň. Vtedy som ho začal hladiť po pravej ruke. No on mi tu ruku len predsa stiahol preč. Len si ľahol na vankúš a išiel spať ďalej. Chcel som ho pobozkať na čelo ale ako som vravel... nepoznáme sa dobre takže he logicky nebudem bozkávať. Aj keď krásny jak každý chalan na našej škole.  Takže tak nejak. Oma išiel do izby a zaliezol do postele. Tak som radšej odišiel aby som im nerobil hluk. Zrazu sa ma niečo/niekto dotkol ruky. Bol to Nagito. Sice neviem čo chce ale hneď to vybavím. Čupol som si knemu a opýtal sa " Nagito treba ti nejak pomôcť ?" Pozrel namňa a sadol si na posteľ. Vzal si hrnček čaju a trošku z neho odpil. Nič mi nepovedal čiže asi nič nepovedal. Bol naštvaný. Ale nevedel som prečo sakra. Nevedel somči mám byť happy alebo mu jednu vraziť. Ale asi by som mu nemal odvahu vraziť. Veď len predsa ho milujem. ( bola to proste láska na prvý pohľad). Pozeral som do steny a mrmlal som že spm debil. Vtú dobu pozeral z neistotou a povedal " Hajime je všetko vpohode ?" Len sa ma tak opýtal. Pozrel som naňho a povedal " Ano ano všetko i ja som vporiadku." Pozeral namňa no potom ha to prešlo. Cítil som sa blbo. Ako vždy. Potom sme višli preč z izby. Oma išiel do kúpelky a Nagito sa len postavyl. Išli sme z Shuchiom len pomaly. Pozrel namňa a opýtal sa ma " Bro si vpohode ?" Iba som naňho pozrel a povedal " Ano som." Klamal som. Ale len predsa nato "naletel". Tak sme len išly a potom sme prišli konečne von. Každý nás privítal pekne. Potom sme si všetko prebrali sme to. Potom sme sa späť vrátili ale už i z Leonom. Prišli sme pár minút pred večerou. Chceli sme ísť totiž z chalanmi. Chalani už nanás iba pozerali. Oma už bol pripravený z úsmevom na tváry. Oma sa len uhol a ja som mal pohlad na Nagita. Nagito pozeral na nás a cítil sa najskôr blbo. Ale potom iba prehovoril ( Konečne niečo povedal) " Prečo namňa pozeráte ako na vraha." Iba som schmatol Nagita za ruku a išli sme na večeru do mesta. (lebo jedlo v našej jedálni je na hovno a chutná ako odpatky z kontajnera.) Keď sme dovečerali tak sme išli do izby. Oma na nás pozeral s úsmevom. A potom sme pozreli na Nagita. Pozrel na nás a venoval nam iba usmev stresu, únavy ale len predsa bol to furt Nagito a ten má nas vždycky rád. ( no asi keď sme sa iba teraz stretli tak asi nie ale whatever.) Potom sme si išli ľahnúť a užívali si noc a chvíľe oddychu. Ešte zostávali 4 dni do Omavej oslavy. Dúfali sme že to stihneme do časového i dňového limitu.