Chirurgom za každú šancu

Let

Dnes je ten deň, dnes je ten čas, dnes je ten moment. Letíme do L.A.
„Ali? Prečo sa balíš?" prišiel za mnou Louis. „Ty tu nebudeš na moje narodeniny?" Louis mal za týždeň narodeniny, ale to ja už budem dávno v L.A.
„Vieš, musím odísť, pretože ma prijali na skvelú školu a ak tam pôjdem a budem dobrá budem doktorka a prídemf kedykoľvek keď ma budeš potrebovať ty alebo niekto iný. Zachránim toľko ľudí že keď vyrastieš budeš mi s nimi pomáhať, pretože ich bude tak veľa že sama ich nezvládnem. Súhlasíš?" zobrala som si ho na kolená a pevne ho objala. „Sľubuješ?" prikývla som na súhlas. „Sľubujem, budem robiť všetko preto aby som bola najlepšia! Aby sme my boli najlepší!" usmial sa a objal ma. „Ale vieš čo?" postavila som ho na nohy a otočila sa k mojej skrini. Louis mal vždy rád doktorov. Tak som ho prekvapila maličkosťou k narodeninám.
„Čo?" oči mu žiarili ako baterky. „Mám pre teba darček. Zavri oči." pevne zovrel k sebe viečka a nastavil predomna svoje malé dlane. Do nich som vložila biely plášť a stetoskop. „Sľúb mi, že keď otvoriš oči nebudeš kričať." zasmial sa a prikývol na súhlas. Oči prudko roztvoril a ústa sa mu doširoka otvorili. „Wooooooooow. Budem ako naozajstný doktor! Aliiiii, ďakujem." hodil sa mi okolo sukne. „Nemáš začo. Bež do kuchyne, budeme obedovať." utekal a už ho nebolo. Ja som si dobalila posledné veci a zapla kufor. Prišla som do kuchyne a sadla si za stôl. Všetci už boli v kuchyni. Posledný krát som im všetkým naložila polievku a tento krát sa bez slova jedlo pri stole. Zjedlo sa jedlo, dezert a zostalo ticho.
„Ja...ja budem už musieť ísť. Coco ma bude čakať s otcom na aute pred obchodom." postavila som sa a so mnou sa postavili všetci traja.
Felix šiel niečo povedať ale niekto v tom zazvonil. Šla som otvoriť, vo dverách stála stará mama. „Ahoj zlatíčko, tak som ťa predsa len stihla." usmiala sa a objala ma. „Stará mama, práve som na odchode." šla som si po kufor a zišla dole do predsiene. „Tak sa tu majte a starajte sa o vinohrady." všetkých som objala. „Čau segra, budeš mi chýbať." objal ma Felix a odišiel späť do domu. „Aj mne budeš chýbať, ale nazabudni byť najlepšia!" objal ma Louis a vytratil sa tiež do domu. „Lorenová, moje malé dievčatko. Dávaj na seba pozor. Pozdrav Coco a celú L.A." dal mi bozk do vlasov. „Neboj ocko, dám pozor, ty si to uži v pánskej spoločnosti, nezabudni upratovať." zasmiala som sa a počula z hornej izby buchot, zrejme chlapci, otec sa zobral a tiež odišiel. „Alexis Lorenová, nesklam matku, bola by na teba hrdá, rob to čo ťa robí šťastnou, ukáž svetu že si skvelá!" obajala ma naposledy stará mama a zavrela dvere. Tam ma už čakala Coco s jej otcom.
„Ahoj zlatíčko." objala ma a dala mi moju batožinu do kufra auta. „Ahoj. No čo, pripravená?" ona len prikývla. Sadli sme si spolu do zadu a šli smer letisko.
Pri terminále sme ziatili že každá sedíme niekde inde. „Nevadí. Vidíme sa v L.A." chytila som ju za ruku a pevne ju stisla. „Spolu kamkoľvek." prikývla som a šla si nájsť svoje miesto. Vedľa mňa bolo ešte jedno miesto, ale zatiaľ voľné. Vyložila som si batožinu a sadla si na svoje miesto k oknu. Vytiahla som si mobila a pozrela si najnovšie veci na instagrame. Nič zaujímavé, stále dookola to isté. Začítala som sa do článku o kráľovskej rodine, majú celkom drsné pravidlá v živote, nemohla by som tak žiť. V mojom zmýšľaní o snovom živote ma niekto vyrušil, niekto obsadil miesto vedľa mňa. Bol vysoký, modré oči a tmavé vlnité vlasy ktoré mu spadali do očí. Áno bol to muž. Mohol mať tak 27 rokov.
„Ahoj, ja som Mark." podal mi ruku, chvíľu som pozerala trochu nechápavo, ale tak prečo sa nezoznámiť že? Budeme vedľa seba sedieť takmer celú noc.
„Alexis, doma ma volajú Ali." usmiala som sa, samozrejme priateľsky a podala mu svoju ruku. „Teší ma. Kam cestuješ sama?" nenápadné ako sa spýtať či mám v okolí niekoho. „L.A., nie sama, v lietadle mám kamarátku, nastupujeme do školy. Ty?" rozprávali sme sa celkom dlho. Prezradil mi že bol na dovolenke, vracia sa domov do L.A., doma má dvoch psov a jednu rybičku, má rád francúzske toasty. Celý let bol skvelý, príjemne sme sa porozprávali. Ked sme prileteli musel ísť, ponáhľal tak sa nestihol ani moc rozlúčiť. „Kočka, aký bol let?" ozvsla sa mi Coco z haly. „Skvelý." nič viac som jej nepovedala, nechcela som. „Aspoň ty. Vedľa mňa sedel dedko a strašne chrápal." zasmiali sme sa a šli k taxíku ktorý nás odvezie do školy na internát.