Chirurgom za každú šancu

Internát, znova ty!?

„Vitajme." Taxík nás vyložil pred internátom a my sme vystúpili.
„Ideme na to?" Otočila som sa za Coco a schmatla do rúk kufor. „Jasne, poďme! Na toto sme predsa čakali tak dlho!" Vošli sme do veľkej sklenenej budovy pripomínajúcu skôr hotel ako internát. A vnútri? Nechápala som, všetko bolo tak krasne priestranné a veľké.
„Vitajte, smiem Vás privítať u nás v L.A a na našom špeciálnom internáte pre pedagógov a špecializovaných doktorov." Podala nám ruku milá slečna ktorá bola pravdepodobne v poslednom ročníku v tomto raji.
„Ďakujeme veľmi pekne." Usmiala som sa na ňu a ona mi podala kľúče. „Pri vítajú je další člen našeho tímu ktorý Vám ukáže kde sa ubytujete. Dúfame že Vám bude u nás veľmi prijemne a budete sa cítiť ako doma." Vyrazili sme k výťahu kde čakal sympatický pravdepodobne tretiak u pedagógov.
„Vitajte, môžem vidieť číslo vašej izby?"
Podala som mu kľúče ktoré mi podala slečna pri vchode.
Nastúpili sme do veľkého výťahu s obrovským zrkadlom vnútri. Všetko bolo ako v rozprávke.
„Takže dámy, poschodie číslo 12, izba číslo 467 nech sa páči, o hodinu máme stretnutie v aule na 5 poschodí. Nemeškajte, odtiaľ sa pôjde na večeru." Znova sa usmial a odišiel výťahom niekam do budovy.
Izbu sme s nadšením otvorili a bolo to niečo perfektné. Dve veľké izby s manželskými posteľami, kúpeľňa s vaňou aj sprchovym kutom. Proste sen.
„Alí, snívam?" Coco bola ako obarená.
„Snívame v tom prípade spolu." Zasmiala som sa a otvorila veľký balkón. Nádherná. Výhľad priamo na celé mesto.
Ubytovali sme s, vybalili sme sa a šli sme na 5 poschodie do Auly. Sadli sme si na dve voľne miesta a čakali sme. Prebiehal klasicky uvítací ceremoniál. Slovo mal riaditeľ, zástupca a pár dôležitých ľudí. Potom vystúpila ešte slečna ktorá nás privítala. „Chcela by som vás upozorniť na niekoľko pravidiel tohto internátu. 1. Na internáte sa zdržiavajú iba ubytovaný ľudia. Ak by sa stala situácia že na vás čakajú priatelia ktorý nie sú ubytovaný poprosím zdržiavať sa len na prízemí v vstupnej hale.
2. Na izbách poprosím od 21:00 kľud a ticho! Berieme ohľad aj na iných ktorí nasledujúci deň majú skúšky alebo ráno vstávajú.
3. Na internáte nie je stanovená večierka, predsa len sme už takmer dospelí a ak niekto príde v neskorších hodinách určite sa dokáže dopraviť do izby v tichosti.
4. Zakázané sú drogy!
5. Čokoľvek bude poškodené úmyselne sa hradí z vášho vrecka vážení. Niečo neviete alebo máte nejaké otázky pýtajte sa na recepcii alebo mňa.
Dostali sme každý svoj rozvrh.
„Parada, za celý týždeň vstávam iba raz o 9:00, inak tam trčím od 6:00" zastonala som nad mojim rozvrhom.
„Tak to je nevýhoda doktora, my učitelia na 8:00 cely týždeň." Normálne sa mi vysmiala. Nenavidim tieto rozdiely.
„Kľud, do školy ideme až v pondelok, cely víkend mame na prieskum tohto mesta. Pôjdeme sa zabávať Alexis." Objala som ju a šli sme sa na izbu prezliecť a pripraviť na večer. Coco vyhľadala nejaký podnik.
„ Rock Club nie, Jazz music nie, Karaoke dance nie, čo tak Latinopub?" Čítala názvy a pritom komentovala.
„To znie dosť dobre, ako ďaleko to je?" Zapla mapy a zamyslela sa.
„Dve ulice, zlato, toto je náš Club, toto bude večer." Zaškerila sa a ja som presne vedela že sa plánuje opiť. Nikdy som veľa nepila, záľubu som mala iba vo víne. Hold bola som dcéra vinárov z tej najznámejšej oblasti francúzska.
„ty budeš zasa vyzerať." Zasmiala som sa a obliekla som si čierne puzdrové šaty. Učesala som si svoje vlnité vlasy a obula so lodičky. Vzala kabelku do ktorej som dala peniaze kľúče od izby a mobil. Oblečené sme sa vybrali smerom k baru.
Prišli sme a celé to bolo perfektne, Latino tanečnice tancovali na pódiu a spievali, ľudia sa bavili, pili a tancovali.
Sadli sme si k baru a Coco objednala tequilu jednu zlatu pre mna a jednu striebornú pre ňu. Dali sme tri kolá a pre Coco prišiel nejaký fešák či si nejde zatancovať. Išla. Zostala som na bare a dala som si deci bieleho vína. Sedela som a nevnímala realitu až kým si niekto neprisadol vedľa mna. „Slečna, čo tu tak sama?" Usmial sa žiarivým úsmevom a keď som otočila hlavu jeho smerom nečakala som že tam bude sedieť on. „Mark..."