NEPRÍSTUPNÉ //ZAYN MALIK

23

Obliekam sa tak rýchlo ako dokážem. Volala mi Nicol že Liam ide po Lucasovi. Že vraj niečo sa stalo pohádali sa a Liam si to zle vysvetlil. Musela som tam ísť čo najskôr. Bála som sa čo ten idiot zase spraví. Hltala som všetko behom. Hľadala som na stole kľúče od auta. Nevedela som to nikde nájsť. Bože. Musela som ísť zobudiť Zayna. Ten tu má aj tri autá. Preto som ochotná to risknúť.
Vošla som do jeho izby a nenápadne sa priblížila k nemu. Kľakla som si k nemu a jemne do neho drgla aby som nezobudila jeho partnerku. Ponáhľam sa a preto musím byť rýchla a nenápadná. "Zayn potrebujem tvoje auto. Neviem kde mám svoje kľúče" zamrmlala som pri jeho uchu. Niečo zamrmlal a ja som sa usmiala. "Je to dôležité ide o Liama a Nicol" ako som povedala jeho meno hneď sa zobudil. Tak som mu vysvetlila o čo sa jedná.

Už sme sedeli v jeho Audi A6. Proste on musel ísť so mnou. Je to predsa jeho kamoš a nemôže ho nechať v tom samého.  Nervózne som sa krútila na sedadle a čakala kedy konečne prídeme na miesto za nimi. Bála som sa ako o život. Liam je sám o sebe náladový. Pretože ak sa jedná o jeho sestry je ako hladný tiger.

Neviem koľko hodín ubehlo a je mi to úplne u riti hlavne že som vystúpila z auta. Nadšene som sa rozbehla k nej a všimla si jej slzy na tvári. Teraz som sa začala báť veľmi. "Liam je dnu" ako to povedala bežala som dnu. Lucas je môj kamarát a musím vedieť čo sa deje.
Bežala som po schodoch. Nevedela som kam ísť ale nasledovala som ten prekliaty krik. Musím zakročit čo najrýchlejšie. Snažila som sa po tých schodoch ísť čo najrýchlejšie. Keď som konečne prešla do bodu kde sa obaja skoro pobili som hystericky zakričala. Obaja sa ako na povedal zastavili. Vystrašene sa na mňa pozreli. Neviem čo to so mnou bolo ale hneď som sa zviezla na kolená. Hystericky som plakala a niečo opakovala. Toto mi pripomenulo minulosť. Ako moji rodičia sa hádali keď boli naliaty chlastom. Zabudla som že o mne ešte nič neviete. Ale to sa časom zmení. Ale teraz je hlavne aby sa títo dvaja prestali biť. Na oboch mi záleží. Obaja sú moji priatelia. Hlave čo sa tohto všetkého týka by som sa radšej zabila ako si vybrať jedného. "Tina si vporiadku! Počul som krik" vtrhol do miestnosti Zayn. Keď ma zbadal na zemi hneď sa zošuchol na zem ku mne. Rýchlo má objal. Potom sa pozrel tam kam som upierala zrak. Stále stali v tej polohe. Ako sa mlátili. "Si normálny Liam! Vieš čo to s ňou do prdele robí!" zavrčal na svojho kamaráta. Liam pustil Lucasa a podišiel ku mne. K takým ľuďom mám odpor. Ucukla som pod jeho dotykom. Hrial ale ja som ucukla. "Prepáč nevedel som že ťa sem Nicol zavolá" sklopila pohľad. Pochopil že toto naozaj prehnal. Postavila som sa a oprášila sa. Pozrela som sa na všetkých v tejto miestnosti. "My dvaja ideme dolu a vy si to tu vyriešite a normálne slovné" zavrčala som. Sralo ma to. Ako si to dovoluje.

Čakali sme opretý o Zaynovo auto. Nehlásil sa žiadny krik ani nič podobné takže je to na dobrej ceste. Zayn sa celý čas pozeral na mňa. Nemohla som si pomôcť a zahryzla som si do pery. Je to ako choroba. Si pri niekom koho miluješ a on k tebe nič necíti. Jeho prítomnosť mi ubližuje. Chcela by som byť s ním. Objať ho a pobozkať. Znamená to toľko pre mňa a to nikto nevie. Nik nevie čo v skutočnosti cítim k tomuto čiernovlasému chlapcovi. Viem je to zvláštne že po toľkých rokoch cítim niečo k Zaynovi. Nikdy sa to nemalo stať. Nemala som sa do neho zaľúbiť. Láska je cit ktorý človek neovláda. Je jedno či sa zaľúbi do úplného debila alebo do niekoho kto ju bude milovať celý život.
Zayn sa ma dotkol na rameni. Pozrela som sa na neho a on sa rázom premiestnil pre do mňa. Vzal ma okolo pása a naklonil sa ku mne. Neviem o čo mu išlo ale darilo sa mu ma zmiasť. Bola som strašné nervózna. Nevedela som ako sa mám chovať. Je to pre mňa nové. Predsa len ma Jade a tá je jeho priateľka. Síce o nej nikto nevie ale to je už vedľajšie. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Ostala som prekvapená ale začala som spolupracovať. Páčilo sa mi to a veľmi. Objala som ho okolo krku a venovala sa jeho perám. Bozkávali sme sa bez prestávky až dokial nás niekto nevyrušil odkaslanim. Obaja sme sa od seba odtrhli a zbadali Liama a usmiatu Nicol. "Vyriešené. Ale čo tu stvarate vy?" zasmial sa. Nevedela som ako sa správať. Bolo to predsa len zvláštne. Tak sme sa nakoniec nejako porozpravali a rozlúčili.