NEPRÍSTUPNÉ //ZAYN MALIK

25

Stali sme v objatí a ja som sa ho nevedela nabažiť. Cítila som jeho prenádhernu vôňu. Odtiahla som sa od neho a pozrela sa do jeho očí. Hnedé karamelky ma očarili. Pomaly sa ku mne priblížil a stalo sa. Pobozkal ma. Vedela som že toto je asi chyba. Ale len asi. Ma predsa priateľku ktorá ho miluje pravdepodobne. No otázkou je či on miluje ju. Moc som sa nesnažila to riešiť. Viem že ak by nás videla Jade tak by nás zabila aspoň mňa. Chyba mi hlavne to že ho nemôžem mať ako kedysi. Stále sme si spolu rozumeli. Teraz sa mi ani nevenuje. Ale nezazlievam mu to. Má aj svoje súkromie.

*****

Ubehlo niekoľko hodín a ja som sa balila. Áno už odchádzam späť k Anne. Úprimne mi bude Zayn a jeho rodina chýbať a veľmi. Tak ako každá z nich. Znamenajú pre mňa veľa. Ale o tom potom. Každý deň si pripominam ako sa treba držať aby som sa nerozplakala. Ale aj tak proste rodina je rodina.
Všetci sa so mnou lúčili a dokonca aj Trisha.
Ja som plakala lebo som sa nechcela lúčiť. Chcela som tu ostať až do nekonečna.

Autom som si pospevovala. Hrali zase pesničky chalanov. Spokojne som sa riadila dopravnou špičkou. Išla som opačným smerom od Zayna. Preto že Harry býva vyššie položených mestách tej jeho oblasti. Tešila som sa že zase uvidím Gemmu. Spoznám jej priateľa. Aj keď som hrdo cestovala asi tri týždne som neskutočne šťastná. Znova som ich všetkých videla. To je hlavné že rodina je pokope.

Premýšľala som o všetkom možnom. Už ma v hlave napádali všetky spôsoby ako by som si zlepšila život. Ale šťastná som mohla byť len s nim. Moje myšlienky putovali celú cestu až do Homles Chaple. Milovala som tu utlu dedinku mestečko alebo hoci aký názov ktorý Vás napadne. Ale stále som myslela na neho. Na jeho hebké pery ktoré ma vášnivo bozkávali. Cítila som ich chuť neustále na mojich perach a preto som sa ich stále dotýkala. Chcela som vedieť ze to nie je len chabý sen. Pred sebou mám jeho hnedé oči ako ma úpenlivo sledujú. Hltala som jeho pohyby. Zo zamyslenia ma vytrhlo trúbenie. Rýchlo som volant strhla na moju časť vozovky. Nemala by som sa takto zamýšľať počas cesty. O tomto si porozmýšľam doma. Nedá sa to nazvať domovom. Nemám ho. Preto som premýšľala že by som si tu kúpila dom. Možno by mi vedel pomôcť priateľ mojej kamošky a nevlastnej sestry. Gemma. Jej priateľ Tom sa venuje realitkám. Spokojne som sa usmiala a zabáčala na ulicu kde býva Harry. Tak som sa tešila kedy ich konečne uvidím. Neskutočne mi chýbali. A to som bola preč iba chvíľu.

Otvorila som dvere od domu a počula som nejakú hádku. Moc som tomu nevenovala čas. Ale aj tak som si našla chvíľu aby som sa oprela o rám dverí a pozorovala Sandy ako sa hada s Gemmou. "Ako si si dovolila hrabať sa mi v mojej izbe?" Gemma nemá rada ak sa jej niekto hrabe vo vecoch. Ide o to že ak sa niekto spýta je to jedno. Ale takto určite nie. Sranda sa na to pozerať. Niekto okolo mňa prešiel. Ani si ma tá osoba nevšimla. Harry sa medzi ne postavil. Snažil sa ich držať od seba. Ale nejako sa mu nedarilo. "Je to úplne zábavné sa na Vás pozerať ale ak dovolíte som hladná" prišla som až k chladničke. Všetci sa na mňa pozerali ako na debila. Neriešila som to. Je to ich vec. Ale musela som si dat niečo do seba. Otočila som sa na nich s otázkou v očiach. "Ako sa ti jazdilo v mojom aute?" zavrčal Harry. Bolo mi jasné že sa nahnevá. "Úplne super".....