24

912 19 0
                                    

Cesta domov prebehla úspešne. Smiali sme sa a rozprávali o blbostiach. Ale potom som si uvedomila že idem späť k Anne. Bolo mi to ľúto ale čo iné som mala robiť. Musela som sa tam vrátiť. Určite aj Harry je doma. Keď sa na to tak pozerám som za to šťastná. Prežila som veľa zlého ale aj dobrého s nimi. Všetci sú moja rodina ktorú mám. Nikdy som si to nepriznala ale neskutočne mi chýbali. Nikdy som sa nemala nechať odtiaľto vyhodiť. Bola som sprostá. Ale teraz to bude iné.

****

Konečne sme obaja vošli do domu. Hneď ako sa za nami dvere zatvorili sem vbehla Jade. Pozrela sa na nás zvaláštnym pohľadom. Nevedela som odhadnúť nič. "Kde si do pekla bol?!" zhukla až nás oboch myklo. Nadvihla som obočie ale radšej som to neriešila. Nikam by to aj tak neviedlo. "Čo ťa je do toho kde sme boli?" zavrčal. Ak sa on nahnevá stojí to za to. Nechala som ich nech sa tam spolu hádajú ako deti. Ja som sa pekne krokom vybrala do kuchyne. Oboch som ich z chodby počula až sem. A to je ozaj ďaleko.

Posadila sa som sa za stôl a začala som pomáhať Yaserovi. Mal ľahké preklady tak som si to preložila okamžite a za dobu čítania. Je to neskutočne ľahké. Až som sa čudovala. Smiala som sa ako šialená na jeho výraze keď do kuchyne vtrhol červený Zayn. Napadlo ma ako toto celé skončilo. Chudák dostal riadnu facku. Ale neriešim on Si vybral hentaku harpiu. Radšej som sa snažila zamaskovať svoj smiech na jeho osobu.  Nebudeme sa o tomto baviť.

Keď sme obedovali sme sa rozprávali o všetkom možnom. "Keď tak premýšľam. Už to bude 5 rokov" ozvala sa z ničoho nič Donyia. Spozornela som. Pochopila som jej slová presne ako všetci okrem Jade. Presne zajtra to bude 5 rokov čo som sa začlenila do rodín. Vtedy ma Louis zachránil.

Flashback

Rodičia ma predali nejakému neznámemu ujovi. Bála som sa ako čert kríža. Vraveli že to robia pre moje dobro. No pravda je inde. Počúvala som ich ako sa o mne bavili. Predali ma za veľa peňazí a to len aby mali na dorgy a na alkohol. Bála so. Sa s nimi ísť. Nevedela som kto to je nič. Bola som proste ešte dieťa ktoré sa boji. Keď má vyvliekli násilím z domu som neváhala a snažila sa utiecť. Ďaleko som však neutiekla. Znova ma chytili a nechali mi zaviazať oči a ústa aby som nekričala. Hodili ma do kufra kde som bola roztiahnuté po celom priestore. Pravdepodobne to bola dodávka.

Ubehlo niekoľko hodín a strácala som pojem k čase ktorý mi bol neznámy. Zrazu sme zastali a ja som pocítila tlak. Neviem čo to bolo no mne sa to rozhodne nepáčilo.
Bála som sa o svoj život. Až mi bolo z toho do smiechu. Zdá sa to ako by toto všetko bolo len sen. Jeden veľký obyčajný sen.
Po asi neviem koľko dlhej ceste auto zastavilo. Počula som ako niekto vystúpil z auta. Náhle sa otvoril kufor a videla som rozmazano. Dlho som bola totiž v tme. Násilím má vytiahol z nepohodlného kufru a postavil na nejaké mólo. Okolo bola voda. Oni dvaja sa o niečo rozprávali v cudzom jazyku. Moja angličtina nie je veľmi dobrá. Ešte len sa ju učím. A to e už čo povedať. Povedal mi niečo v zmysle že mi odviaže ruky a nech sa nepokúsim utekať. Ale to by som nebola ja ak by som neurobila presný opak. Kôpka som ho do jeho prirodzenia a rozbehla sa. Neobzerala som sa len som bežala vpred. Chcela som nájsť nejaké mesto alebo ľudí. Musela som si nájsť pomoc.
Nevnímala som a narazila do niekoho. Ten niekto má zachytil. Keď som sa vystrašene pozrela do jeho modrých očí mal tam prekvapenie. Snažila som sa gestikulovať a povedať mu čo sa deje. Ale on nechápal. Spýtala som sa či má telefón. Podal mi ho a ja som našla prekladač. Všetko som mu tam rýchlo napísala a dala prečítať. Keď to prečítal skoro mu padol mobil. Niečo tam natukal a ukázal. Chcel mi pomôcť. Len som divo prikyvovala.
Potom ma zaviezol niekam kde sa to hemžilo ľuďmi. Asi to bola nejaká show. Ťahal ma do zákulisia. Tam stáli nejaký chalani. "Koho mám to nesmieš Louis" zasmial sa čiernovlasí chalan. Všetci si ma prezerali. "Našiel som ju. Niekto ju uniesol a nevie dobre anglický" niečo hovorili ale tomu som zase ja nerozumela. Nakoniec sa mi všetci postupne predstavili.

End flashback

Takto som sa dostala do ich skupiny. Ani som si neuvedomila že sa mi linú z očí slzy. Postavila som sa prudko od stola a šla preč. Chcela som ísť na čerstvý vzduch. "Počkaj" jeho hlas sa chvel. "Ja som si len spomenula ako som sa k vám dostala" zašepkala som. Zayn má objal a privinul si ma k sebe.

 NEPRÍSTUPNÉ //ZAYN MALIK Where stories live. Discover now