[UN] popular ✔

VIII

Ách Livvyy,“ zatiahla „toto si mi hovorila aj minule. Aj predminule. Vlastne mi to hovoríš stále!“ znova sa rozosmiala.

„Volám sa Olívia,“ bolo jediné čo som jej na to povedala.

Oslovenie Livy neznášam. A ona to vedela. Až pridobre si to uvedomovala. Nechcela som sa s ňou púšťať do ďalšej výmeny názorov. Dnes na to nemám energiu. Nehádame sa často, povedala by som, už menej a menej. Nie však preto, žeby ku mne zo záhadného dôvodu Patrícia začala byť milá. To ja som stratila chuť bojovať za seba. Niečo vo mne mi vraví, že si to nezaslúžim. Vsadila do mňa tieto pochybnosti Patrícia? Možno. Ale aj napriek tomu sa cítim ako zbabelec, keď aspoň z času na čas nezabojujem. Strácam však nádej keď zakaždým vyjdem ako porazená. Ako tá ponížená. Ako niečo menej. Ako nič...

„A nie je to jedno?" odvetila trpko.