Ema je 17 ročne dievča ktoré sa sťahuje z malej krajiny na západe Európy " Belgicka"
Síce sa sťahuje do svojej rodnej zeme, vôbec nevie ako to tam funguje a predovšetkým nevie skoro nič o chlapcoch o ktorých sa moc doteraz nezaujímala. Čo sa však s...
Ráno som sa zobudila nato ako ten otravný budík znova zvoní. Povzdychla som si a zaklapla ho a potom vstala z postele a išla pomaly do mojej kúpeľne.
Tam som si urobila rannú hygienu a išla som si vybrať outfit. Hľadala som niečo jednoduché ktoré nevyzeralo veľmi vyzývavo ani veľmi nudne. Vybrala som si toto,
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
a potom zišla dole schodmi kde už boli na stole raňajky.
"Dobre Ráno " povedala som rodičom a potom som si sadla k stolu kde som sa uzastne najedla a potom zobrala tašku a vybrala som sa k autu kde ma už tatino čakal.
"Môžeme ísť ?" spýtal sa ma. "Áno " odpovedala som trochu neisto a nasadla do auta.
Tatino v aute pustil rádio aby odľahčil situáciu ale moja nervozita neustupovala. Pozerala som von oknom a po nejakých 10 minútach sme zastavili pred veľkou červenou budovou s názvom "Toronto High School".
"Pekný deň zlatko" povedal mi otec. "Aj tebe oci" a vystúpila som z auta a vošla do tej obrovskej budovy. Nervozita vo mne rástla a rástla. Vedela som kam mam ísť ale nevedela som jak sa tam dostať .
"Hej prepáč " spýtala som sa nejakého okolo idúceho chlapca ktorý práve prechádzal okolo mna. "Áno ?" spýtal sa ma.
"Prepáč nevieš jak sa dostanem ku riaditeľke " spýtala som sa ho. "Áno pod zoberiem ta tam " a už ma viedol po tej obrovskej škole.
Keď sme sa dostali k dverám na ktorých bola napísaná riaditeľka tak sme sa rozlúčili a ja som zaklopala na dvere.
"Ďalej " ozvalo sa miestnosťou tak som vstúpila .
Pri stole sedela taká staršia pani s dlhými vlasmi, ktorá vyzerala veľmi milo, tak som ju slušne pozravila.
"Dobrý deň slečna Evans" povedala mi. "Vitajte v Totonto High School v jednej z najlepších škôl v Torontu " "Dakujem pekne" povedala som a podala si s nou ruku.
"Poviem vám ako to tu funguje" . Začala rozprávať a po nejakých 20 minútach mi všetko vysvetlila a podala mi rozvrh a išla som na hodinu.
Lenže to by som nebola ja kebyze sa nestratím, takze som musela zas a znova požiadať dievča, ktoré stálo opreté o dvere triedy číslo "1" a hralo sa na mobile. "Ahoj, prepáč že tá vyrušujem, len som sa chcela spýtať či by si bola taká dobrá a ukázala mi kde nájdem triedu číslo 23 keďže som tu prvý deň a som viac menej stratena" spýtala som sa jej. "Áno jasne, síce nemôžem ísť s tebou pretože o take dve minútky je tu naša fyzikarka, ktorá by má asi zabila keby nejsom na jej hodine načas, ale proste pôjdeš rovno až nakoniec chodby a tam pôjdeš doľava a hore schodmi na druhé poschodie a hneď prvá trieda je 23" odpovedala mi s úsmevom. Bola celkom vysoká, mala hnedé dlhé vlasy ktoré boli trosku strapaté ale jej gaštanove oči boli fakt veľmi prenikavé a preto veľmi nadherne oproti tým mojim. Mala úplne nádhernú postavu a brutálne vypracované nohy čo sa mi na dievčatách veľmi páčilo. "Ďakujem moc, Ahoj!" Zakričala som jej a vybrala sa presne podľa jej inštrukcií na druhé poschodie.
Keď som vyšla na druhé poschodie videla som triedu "23" a zamierila priamo do nej. Otvorila som tmavé drevené dvere a akonáhle som vošla do triedy kde má čakala prednáška, stratila som pojem o čase a v bezvedomí som zadržala dych.
Bol to rovnaký pár smaragdovych oči ktoré som už niekde videla, rovnaký úsmev. O môj bože pomyslela som si a snažila sa nenapadne dostať na miesto nakonci triedy aby si má nevšimol. Bolo ale neskoro. Keď sa ten pár smaragdovych oči stretol s mojimi cítila som svoj tlkot srdca až v krku. Bol to neopísateľný pocit. Nikdy som nič take podobne nezažila. Pre moje šťastie prišiel do triedy vyučujúci ktorý prerušil tuto trapnu chvíľku medzi nami....
Som spatttt❤️ prepáčte že po takom dlhom čase. Ľúbim vás všetkých a dúfam že sa Vám bude časť páčiť. Prepáčte za chyby. Mata 🌹
