Kvapky Dažďa

*Prológ*

Cez malé škáry v závesoch prenikali slnečné ľúče, ktoré osvetľovali tmavú miestnosť plnú rôzného dreveného nábytku. Pri starom zaprášenóm stole z čerešňového dreva sedelo mladé černošské dievča s ceruzkou v ruke a papierom na stole, čokoládovo hnedé oči boli unavené a plné smútku. Vlasy boli postavené na každú svetovú stranu, ale dievča to netrápilo. Na papieri bol ceruzkou znázornený les. Nachádzali sa tam rozličné druhy zvierat. Najväčšie z nich boli jeleň, medveď a orol. Každý jeden z nich mal majestátny postoj a zároveň tým reprezentoval akúsi vlastnosť.
Orol neohrozenosť, medveď nebojácnosť a jeleň obratnosť.

Les, v ktorom sa tieto majestátne zvieratá nachádzali bol plný tajomstiev, akoby nechcel prezradiť svoj príbeh a zároveň ti ho celý vyrozprával pomocou zvierat a stromov, ktoré sa tam nachádzali. Každý jeden strom a každé jedno zviera znamenalo jednu časť príbehu. V strede lesa sa niečo nachádzalo, telo človeka. Presnejšie ženské telo, žena, ktorá ležala na mohutnom kameni zvierala v pravej ruke oštep dlhý ako ona sama. Dlhé blond vlasy jej aj po smrti viali v smere vetra. Oči mala plné prázdnoty a zároveň smútku, že nedokázala ochrániť človeka, na ktorom jej záležalo. Príbeh, ktorý je znázornený na tomto papieri, bude navždy záhadou. Čo tým chcela autorka povedať? Možno, že aj po smrti existuje život...

Ahojte🤗
Moja prvá autorská poznámka je tu🤣 Snáď sa vám prológ k novému príbehu zapáčil, možno si niektorí myslíte, že čo z Prológu bude v príbehu. Tento prológ nám, ale odhalil toho viac než si myslíte a na konci príbehu to možno niektorý z vás pochopia😂
Ellie❤