Časť prvá

52 3 0
                                    

"Melany už si zbalená? Ak to nestihneš nebudeš mať kde bývať počas školského roka." Kričala po mne mama.
"Veď dobre, už idem." Odvrkla som jej a hodila do tašky posledné veci.
Hneď ako som nastúpila do auta pustila som si pesničky. Hrali mi Linkin Park, moja obľúbená kapela na ktorej som vyrastala. Teraz má napadlo, že by som Vám mohla o sebe niečo povedať.
Takže volám sa Melany, mám 16 rokov. Akurát idem na strednú školu umeleckú. Milujem kreslenie a písanie. Nie som žiadne zlate dievčatko, obliekam sa štýlom punk a 99% môjho šatníka tvorí čierna farba. Moje vlasy, ktoré mi siahajú po polku chrbta sú tiež Prefarbené na čierno aj keď prírodné som blondína. Mám asi 160 centimetrov takze skoro všetko mi je veľké, niekedy nakupujem v detskom oddelení.Alkohol a cigarety sú moji dobrí kamarati, občas si dám aj zelené ale malo. Zato žiletku mám v ruke celkom často. Väčšina ľudí sa má preto boji...Od malička žijem len s matkou, ktorú moc nezaujímal takze jej je uprdele čo robím. Skoro s nikým sa nebavim, Nenavidim ľudí, život a hlavne sama seba. V meste som mala pár kamarátok inak nemám nikoho iba moje zvieratá. Tie mi dávajú dostatok lásky a ja im tiež. To je v podstate cely môj život.
Keď som vystúpila z auta videla som veľkú budovu, internát na ktorom budem bývať nasledujúcich 10 mesiacov. Moja matka sa ani neunúvala vystúpiť z toho zasratého auta. Nuž čo, zvykla som si na to. Zobrala som si všetky veci a išla som nájsť nejakú osobu, ktorá mi povie kde bývam. Pri bráne má zastavila mladá žena, predpokladám okolo 30. Pýtala sa či viem, kde mám izbu tak som jej odpovedala že nie. Odprevadila má na 4 poschodie na izbu 666. Ironia, ešte aj izba ukazuje že som satan.


Dúfam, že sa Vám príbeh bude páčiť. Pretože mám v pláne ho písať aktívne ❤️

Bezcitná...Where stories live. Discover now