Maple |Peter Parker AU|

XIV.

Zo zákulisia som vytiahnutá párom rúk a hneď potom sa ocitám v tesnom objatí. Na nose cítim Michelline kučery. „Bolo to úžasné!" zvýskne mi až príliš blízko pri uchu. Zasmejem sa odtiahnem sa od nej. „Ďakujem," začervenám sa a premeň vlasov si strčím za ucho. „Poď, ideme za ostatnými," schmatne ma za ruku a obe sa už strácame v dave študentov, ktorí si užívajú už spomínanú kapelu, ktorú učiteľ hudobnej kdesi zohnal.

Prepchali sme sa na druhú stranu telocvične pomedzi asi tri milióny študentov, kde sme našli Petra, Neda aj Liz. Bola fakt krásna. Už chápem prečo po nej Peter išiel. Keby som chalan, idem po nej tiež. Mala peknú symetrickú tvár, lesklé a na dotyk určite hebké vlasy a nádherné šaty. Navyše mala opálenú pokožku. V porovnaní s ňou, som ja ako vybielený Michael Jackson so zle nafarbenými vlasmi a ešte blbším výrazom v tvári.

„Ahoj, som Liz," oslnivo sa na mňa usmiala. „Peter mi o tebe hovoril. Spievala si úžasne," hovorí ďalej s úsmevom. Rada by som povedala, že to myslela falošne, ale nie. Ona to myslela naozaj, od srdca. Skoro som sa rozplakala. „Ďakujem veľmi pekne," opäť sa mi hrnie do líc červeň. „Bolo to skvelé," ozve sa aj Ned, len Peter mlčí. Ned doňho kopne a Peter sa strhne a zažmurká očami.

Až teraz si všimnem, že na mňa celý čas len pozeral. Dýchal vôbec? A prečo sa na mňa pozeral, keď má vedľa seba Liz?

„Bolo to neuveriteľné," usmeje sa Peter a ja sa opäť červenám. Usmejem sa a prikývnem ako poďakovanie. „Poďme tancovať," povie Liz s úsmevom. Všetci privolíme a z okraja sa hrnieme kamsi do davu, kde sa začneme krútiť a natriasať do rytmu pesničky, ktorú objednaná kapela zrovna hrá.

Po pár populárnych piesňach sa dajú aj na slaďáky a všetci opäť tancujeme v pároch. S Michelle sa držíme okolo pása a pohupujeme sa medzi ostatnými pármi. Potichu sa rozprávame a smejeme. Ohovárame a komentujeme ostatných žiakov a učiteľov.

„Pozri!" pošepne mi zrazu Michelle a dlhým ukazovákom ukáže smerom k dverám. O stenu sa opiera telocvikár a matikár a obaja vyzerajú, akoby zaspali postojačky. Potichu sa zasmejem.

Zrazu mi niekto poklope na rameno. „Mohol by som si s tebou zatancovať?" vidím toho týpka z kapely a uvedomím si, že už hrajú len zo záznamu. Keďže môže byť tak o dva roky starší maximálne, myknem ramenami a pozriem na Michelle.

„Samozrejeme, ja sa idem zatiaľ pozrieť po Nedovi, dlho som ho nikde nevidela," usmeje sa a kým odíde, žmurkne. Usmejem sa na chlapca, ktorý mi podá ruku a ja do nej vložím svoju. Jemne ma zatočí a pritiahne k nemu.

„Videl som ťa spievať," povie. „Ja viem. Ja som ťa videla v zákulisí," uškrniem sa a sústredím sa, aby som mu nestúpila na nohu.

Chalan sa tiež zasmeje a potom si ma premeria jediným pohľadom. „Bolo to dobré," povie. „Dobré?" trošku ho potrápim. „Hej," zasmeje sa znova.

„Máš veľmi zvláštne meno Maple McKiethová," pohrá sa s ním na jazyku a opäť mnou jemne zatočí. Dáva pozor aby to nebolo moc rýchlo a mne sa nezamotala hlava a aby som sa nepotkla sama o seba.

„Povedala by som niečo aj o tvojom, keby som ho vedela," poviem a dúfam že mi ho povie. „Som Blake," usmeje sa a ja prikývnem. „Povedala by som, že je nezvyčajné, ale nie zvláštne," usmejem sa a on prikývne.

Tancujeme asi päť minút. Po finálnom zatočení sa Blake opäť oslnivo usmeje a s ospravedlnením sa stratí v zákulisí. Ani som si ho poriadne nestihla obzrieť. Aj keď vyzerá ako každý druhý chalan. Na hlave hnedé vlasy ostrihané na prehadzovačku s tou roztomilou vlnkou na vrchu ako má aj Peter.

Hnedý pohľad, pre ktorý by každá správna blondína vraždila aj najlepšie kamošky a úsmev za milión dolárov. Vravím, presne ako každý druhý.