Maple |Peter Parker AU|

XV.

"Nič sa nestalo!" vyhodím rukami do vzduchu a zasmejem sa. Staršie panie, sediace u mňa na gauči sa tiež rozosmejú. Bol to môj nápad. Keď som ich minule znova stretla v MHD, pozvala som ich na taký menší čajový dýchánek. Naše priateľstvo je zvláštne, ale mne to vyhovovalo. Predsa len, boli to panie s mnohoročnými skúsenosťami v živote.

"Neverím!" zasmeje sa Hilda a ostatné prikývnu. "Vieme ako sa na toho chlapca pozeráš. Je tam niečo viac," uškrnie sa Jocelyn a ja pokrútim hlavou. Stanley mi leží pri nohách a čaká, kým na zem padnú omrvinky z koláča, ktorý priniesla Camila.

"Nič viac v tom nehľadajte, sme len kamaráti," poviem a zapchám si ústa vnikajúcim koláčom. "To tvrdil aj ten môj, keď sme sa spoznali," zasmeje sa bezzubá Dorothy a ja vyprsknem. Omrvinky lietajú po byte a Stanley za nimi. Zadrhnem sa a tak si odpijem z môjho presláveného magoráku.

"Ale Dorothy, všetci predsa vieme, že len čo si stretla Toma, zamilovali ste sa do seba. žiadne štádium kamarátov tam nebolo," povie Hilda, na čo sa spustí priateľská hádka.

Kým sú všetky ponorené do minulosti Dorothynho vzťahu, zapozerám sa von oknom. Pristihnem sa myslieť na Petra, či poletuje niekde po New Yorku, alebo bohvie kde inde. Po plese sme sa dlho nevideli a v škole sa len obchádzali. Aj som chcela nadvizať kontakt, ale zadlo sa mi, že čím viac sa snažím dostať k Petrovi, tým ďalej on odchádza. Tak som sa na to vysrala, veď on príde, keď bude mať znova náladu.

Takže som zažívala rutinu. Vyvenčiť psa, ísť do školy, vrátiť sa zo školy, vyvenčiť psa, nakŕmiť psa, ísť do ústavu na skupinové sedenie, vyvenčiť psa, ísť spať, ráno vstať a to stále dookola. Nevadilo mi to ale zvykla som si na tie sociálne interakcie.

"Ja len vravím, že ti už tak neslúži pamäť," dokončí Hilda, nad čím Dorothy len pokrúti hlavou. "Prestaňte vy dve," vyhŕkne Jocelyn, čo zaskočí aj Hildu aj Dorothy. Mňa to vráti do reality. "Pozrite, Maple to úplne zdeprimovalo," pokrúti nahnevane hlavou. Hilda a Dorothy pookrejú.

"Si v poriadku?" potichu sa opýta Camila. "Jasné," usmejem sa a zahodím myšlienky, nad ktorými som rozmýšľala. "Nevyzerá to tak," poznamená Hilda a odpije si z čaju. "Dievča zlaté, ak ťa niečo trápi povedz nám, my ti môžme pomôcť. Stanley nevie hovoriť," usmeje sa Jocelyn.

Keď Stan počuje svoje meno, zdvihne sa rýchlosťou blesku a očucháv okolie Jocelyn, či mu náhodou nechce niečo dať. "Nič sa nestalo," zopakujem svoje slová. "A to ťa trápi? Že sa nič nestalo?" opýta sa Dorothy. Hilda sa zasmeje. "Ty sa do toho hrnieš po hlave zlatíčko."

"Nemyslím to tak," začervenám sa. A myslím to vážne. Predsa nie som nejaký nevybúrený tínedžer. Na také veci ja vôbec nemám čas. "Veď ani ja," začne sa znova smiať Hilda a tentoraz sa k nej pridajú aj ostatné.

"Tak ako si to myslela?" spýta sa Jocelyn. "Presne tak ako som povedala. Po plese sa nič nestalo. Ani sme sa poriadne nebavili. Akoby na mňa úplne zabudol," poviem a začnem si okusovať pokožku okolo nechtov. Zlozvyk, ktorý mám už od detstva. Aj som nachvíľu prestala, potom však umreli rodičia, ujala sa ma Jeffersonová a na mňa sa nalepila neskutočná agresivita. Na tom sa však už pracuje.

"Ale prosím ťa, veď je len štvrtok, stavím sa že zajtra už ťa bude zase otravovať," usmeje sa Dorothy a pohladí ma po pleci. "No na to že ste len kamaráti, tieto pocit sa mi nejako nezdajú," uškrnie sa Hilda a ja znova začnem červnať.

"A možno mal len veľa práce. Nehovorila si že má stáž u toho multimiliardára? Starka?" spýta sa Jocelyn. Prikývnem. Možno som sa trochu prekecla. Ale to že j superhrdina, som si nechala pre seba. "Určite sa to zajtra vylepší. A aj nie, tak za ním choď a zver sa mu. Od toho sú predsa priatelia, musia si hovoriť o svojich problémoch a snažiť sa ich navzájom riešiť," povie Camila. Páni, to je snáď najdlhšia veta akú som od nej za tú dobu kedy počula.