Raven's poem (zbierka básni)

Navždy a na dlhšie

Bez mesiaca sa rytier ľahko v noci stratil,
bez mesiaca keď si deň cestu krátil.

Keď ho privítala luka vo svojej náruči pevnej,
keď cítil život ako dotyk gilotíny chladnej.

Na lúke privítal ho len jeden strom,
vtom si všimol že v pekle nieje len on.

Sedel tam chlapec ktorému sa oči na slzy menili,
ktorému ešte včera vojaci dedinu plienili.

Vtom ucítil ďalšiu živú bytosť, havrana ako uhlie čierneho
a každý vták oblohe verného.

Preľakol sa až skoro zaznel rev,
keď za sebou počul mrazivý žalospev.

Lovec ktorého vlk sprevádzal,
ktorý lúkou prechádzal.

Hneď vedel čo sem všetkých viedlo,
že na ich zem prázdno padlo.

Vyhnanstvo do lesov a hlbšie.

Vyhnanstvo navždy a na dlhšie.

Videl ako si mraz oblohu berie,
ako havranovi mrzne perie.

Sem ich vyhnala vôla dobrého pána kráľa,
ktorého srdce sa zdalo tvrde ako obsidiánová skala.

Ktorý im zapálil domy a vyvraždil rodiny,
ktorý to všetko stihol do dňa a hodiny.

Všetkých spojovala ľadová prázdnota,
všetkých spojovalo čierno a ničota.

A pán kráľ sa na tróne zatiaľ smial.

Kým jeden z tieňov v jeho mene klial.

Kraj sa už cely zmenil na bielu pustinu,
kde už ani mrchožrúti nemávajú hostinu.

Ich novým vládcom je kráľ ladu,
pán počiatku a pádu.

Kde na vyhnancov čaká už len peklo hlbšie , kde večnosť trvá navždy a na dlhšie.

15. Marca 2018

- Ty ani nevieš, ako ľahko vo mne vzbudíš obdiv.
Pretože si tak talentovaný