Different..

Bad day..

Ktovie aké je byť neakou tou rybou.. ktovie či vie rozmýšľať tak ako my, ľudia. Aký to musí byť pocit, keď si len tak plávaš v mori, jazierku alebo rieke a zo sekundy na sekundu si chytená a mŕtva....

"Hej mladá! Čo tu robíš?" hlas nejakého záhadného muža ju vyrušil v premýšľaní a tak len otvorila oči a zadívala sa na muža. Bol zvláštny. Čierny klobúk, zjavne dosť drahý a totálne špinavé nohavice s nejakou potrhanou mikinou. "Počuješ ma?" ozval sa po druhý krát, ale už trochu nervózne. "Sedím. Nevidíte?" odsekla podráždene. "Niesi ty nejaká drzá? Koľko máš rokov?" "No už iba vám by som hovorila koľko mám rokov." vstala a odišla.. vôbec nemala chuť baviť sa s niekým koho nepozná.

"Ľuďom vadí už aj to, že sedím" mrmlala si popod nos zatiaľ čo sa poberala domov. Ak sa to dá nazvať domovom. Malá chatrčka, v podstate na spadnutie. Uprostred hustého a záhadného lesa. Nieje jednoduché bývať sám bez rodičov. Ale keď raz človek nemá na výber tak jednoducho nemá.

...

Dvere odomknuté. "Dopekla" zasičala. "to dnešný deň nemôže byť aspoň na okamih normálny?" Vchádala do svojej chatrče s výrazom rozčúlenia, obáv a aj strachu. "Ahoj kráska. Dlho si vonku nevydržala." vysmiaty chlapec opretý o jednu zo stien s povýšeneckým úškrnom sa k nej ozval.

"Čo zas chceš ty somár? Nepamätáš čo som ti vravela?" "Hej heej že ti mám dať pokoj a niekam sa spakovať a ostatné somariny..."

"A čo nebodaj si nerozumel?"

"Rozumel ale.. vieš aké ťažké je prestať na teba pozerať?" už nebol opretý. Pomaly sa približoval k Jess. A tá sa nemienila ani len pohnúť. Aj keď pociťovala ten zakerný strach snažila sa mu odolať a tak len stála už necelých 30 centimetrov s prekríženými rukami od toho najotravnejšieho ale zároveň najkrajšieho chlapca v okruhu 100 kilometrov.

"Robert vypadni!"

"Ale, ale si neaká výbušná" zasmial sa pobavený.

"VY - PA - DNI!"

"Nejako si zabudla, že ja som tvoj Robík"

"A dosť!" zvrieskla Jess a strelila mu jednu cez pysk. Nedokázala uveriť, že to urobila.. no už proste nemala nervy počúvať toho otravného mladíka čo jej nesiaha ani po členky.

"Toto si nemala ty mrcha!" zasičal a chytil ju pod krk takou silou, že nemohla poriadne dýchať. Po troch minútach upadla do temnoty a bezvedomia.

...

"Čo to? Kde som?"

Jess sa prebudila v miestnosti, ktorá bola priam nádherná. Obrovská posteľ, veľké akvárium, krištáľový luster a.. človek. Sedel na druhom konci miestnosti v tme s kapucňou na hlave. Nevidela na neho keďže bola aj vonku aj v miestnosti tma.

"Ako sa voláš?" ozval sa. Bol to chlapec. Mal milý a príjemný hlas,  z ktorého bola cítiť zvedavosť.

"Jessica"

"Zaujímavé."

"Čo je na tom zaujímavé?"

"To, že si mi odpovedala hneď."

"Ty si kto?"

"To ťa nemusí zaujímať."

"Tak sa aspoň ukáž"

Vyšiel a ukázal sa. No ihneď Jess oľutovala, že ho chcela vidieť. Vyzeral...