Different..

Zistenie

Budem vďačná za každý vote a komentár.. či má vôbec zmysel ďalej písať..

Vyzeral... zvláštne. Inak. Odhadla, že je chudý takmer ako ona a možno o 15 centimetrov vyšší. Nebolo ho síce veľmi vidieť cez tu tmu, ale jeho oči. Boli proste neskutočné. Ani hnedé, ani zelené, ani modré a ani sivé. Vyzerali tak nereálne, keďže boli ohnivo červené.

"Prečo máš červené oči?" Jess mu položila otázku, ktorú vypustila z úst prvý a asi aj posledný krát.

"Dozvieš sa až príde ten správny čas Jessica"

"Tak aspoň ako som sa tu dostala?"

"Lester. Možno to bude znieť divne, ale je to môj papagáj. Keď som mal po dlhom čase chvíľu čas, tak som ho vypustil sa trochu prevetrať. Po tých 20 minútach sa vrátil so zrolovanou správou previazanou tenkou stužkou v zobáku. Po otvorení má čakalo prekvapenie. Písalo sa tam."

'Našiel som ďalšieho maga. Ak ho chceš, prines mi ten najvzácnejší kameň - kameň oživenia. Neboj sa, ak ho začaruješ zistím to dotykom a potom toho maga zabijem. Miesto hádam už poznáš. Pekný deň.'

"Já som teda nejaký ten mag?"

"Áno."

"Čo si urobil po tom liste? Vážne moja cena je rovnaká ako ten kameň?"

"Nie... je oveľa vyššia. No nevedel som o tom....... Ale po prečítaní listu som dospel k záveru. Prečo to aspoň neskúsiť? Možno to bude nejaký mocný mag. Tak som vytiahol ten kameň zo skríše určenej jedine pre ňho a hľadal riešenie pre tento problém. Nevedel som ci mu ho dám len tak alebo sa o niečo pokúsim. Ale ja niesom ten typ, ktorý sa hneď vzdáva. Tak som si zavolal dávneho priateľa a poprosil aby vytvoril ešte jeden, úplne rovnaký, aj na dotyk účinkujúci, ale natoľko by oblbol, že by neoživoval. A nesklamal. Bol presne podľa mojich predstáv. Vzal som ho a vybral sa zas na miesto, kde som bol už pár krát. Opadaná omietka, popraskané okenice a hrdzavý plot. Vedel som čo robiť. Tak som otvoril malú bráničku a vstúpil do veľkého zarasteného dvora. Dvere ako vždy len privreté. Kym som stihol zaklopať, dvere sa úplne otvorili a vyšiel z nich náš známy pán Benson. Kto by čakal že po tých rokoch sa oblečie slušne. Nevnímal som to, len sa ozval.

'Kde je mag?'

'Kde je kameň?' pomaly som vybral kameň z vrecka a zdvihol ho.

'Niečo za niečo'

'Mladá poď sem!' Zakričal a už som len videl ako sa približuješ.

'Ak si s tým kameňom niečo urobil, prisahám, že tej kráske sa niečo stane!' povedal to tak výrazne a nahlas, že až má zmrazilo. Podal som mu ten samozrejme bezvýznamný šuter a snažil sa ťa odtamaď dostať čo najskôr."

"Ako že si to nepamätám?"

"Látka, ktorá maga omámi, ak sa jej nadychne."