XXVI

304 47 7
                                    

Odvtedy čo Hoseok povedal svoj monológ bolo ticho.

Hoseok sa pozeral na svoje nohy a Yoongi do steny. Premýšľali obaja.

,,Povedal si mi ako to bolo, ale moju nádej si mi späť nevrátil." povedal nakoniec Yoongi.

,,Chcel som, aby si vedel ako to najprv bolo. Mám túžbu ti vrátiť tvoju nádej, ale pochybujem, že budeš súhlasiť." zamrmlal Hoseok.

,,Neviem čo to obnáša. Chcem len povedať, že si mi ublížil. A veľmi. Mám ťa rád Hoseok, preto som ti dal tú pusu. Chcel som sa rozísť s tvojou sestrou aby som bol s tebou, ale...potom som sa to dozvedel. Nie, že by som ťa už nechcel, chcem a ako veľmi, ale zranil si ma. Preto, už nebudeme kamaráti. Nemôžeme byť." vysvetlil Yoongi.

,,Al-le..Yoongi, ja to napravím, len prosím, ak nemôžeme byť niečo viacej, aspoň nech sme kamaráti." koktal Hoseok. Nechcel Yoongiho stratiť nadobro.

,,Prepáč Hoseok. Nejde to." povedal Yoongi.

,,Yoongi..." zakňučal Hoseok.

,,Prepáč a odíď prosím." ukázal Yoongi na dvere.

,,Yoongi..toto mi nerob." znova zakňučal Hoseok.

,,Odíď. Hneď teraz." povedal Yoongi.

,,Nie, Yoongi. Prosím čokoľvek, len nie toto, je mi to vážne ľúto, prosím Yoongi." Hoseokovi sa leskli oči. Nechcel Yoongiho stratiť. Ani len na chvíľu.

,,Odíď! Choď preč!" zakričal Yoongi a tiež mal slzy na krajíčku.

Hoseok sa pozrel do očí svojho najlepšieho kamaráta, ku ktorému prechovával city a povedal: ,,Neopúšťaj ma nadobro. Mám ťa rád. Prosím Yoongi."

Yoongi začal plakať. Ale aj cez slzy sa postavil. ,,Choď preč!" zakričal.

Hoseok so sklopenou hlavou si nasadil topánky a odišiel. Posledné, čo počul bolo buchnutie. Nevedel, či to vlastne boli dvere alebo jeho srdce.

.....
A je to tu! Ďalšia časť iba pre vás. Už vás otravujem čo? :D

Každopádne ďakujem za votes a komentáre srdiečka <3

Prežite pondelok <3

Sofinka12

Why me? |Yoonseok| ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora