Pieces of heart

🙃 (💔)

Keď človek rozmýšľa v dlhých chvíľach,

pri toľkej ťažobe zabúda dýchať.

Čas mu vtedy príde dlhý a krutý,

má pocit akoby niekto na ňom lámal prúty.

Občas spadne do miernej depky.

Vtedy je sám a zakrúti sa do teplej deky.

Nepozná nikoho vo chvíľach ťažkých,

je sám vo svojich kruhoch zvláštnych.

A v tých momentoch chce byť sám, už navždy.

Svoju budúcnosť vidí len v búrke a daždi.

Býva osamelý a veľmi citlivý.

Nikto však nevie, že sa len snaží byť silným.

Stáva sa to najmä v časoch hádky.

Nie že by som o sebe písala tieto riadky,

však občas aj ja spravím to, čo neskôr ľutujem

no o tomto vám už ja viac nepoviem.