Strácam sa v tom čo cítim, bijú sa vo mne dve emócie, ktoré neviem vyjadriť inak ako krikom a plačom. Byť v jeho prítomnosti, milovať ho a držať si odstup? Som blázon ak sa dokážem zamýšľať každú sekundu nad tým čo v každom momente robí? Ľudia sú presvedčení o sile lásky. Ale mňa akurát doráža k zemi a neviem sa postaviť. Koľkokrát som sa snažila ho odtrhnúť z môjho života... Problém je v tom, že by som ho nedokázala stratiť ako človeka, ako úžasnú osobu s ktorou som strávila každý deň rozprávaním sa o totalne šialených a zábavných veciach.
