Keby som si nepredstavovala ako zaspávam v jeho náručí a keby som naivne nedufala ze sa do mňa zamiluje, vyhla by som sa myšlienkam na samovražedné sklony. Zabáram sa do jeho vlasov a citim ako mu behajú zimomriavky po tele. Dotýkam sa jeho žíl na rukách a v ušiach počujem moj tlkot srdca. Iróniou je, že som po celú dobu čakala na koniec, ktorý sa ani nezačal. Vedela som že to nebude trvať večne. Vedela som že nebudem môcť ku nemu cítiť nič. Opak sa stal však pravdou. Ponorila som sa do jeho sveta az príliš hlboko a musim len čakať kým sa z neho opäť dostanem.
