𝒑𝒓𝒆𝒕𝒕𝒚 𝒍𝒊𝒕𝒕𝒍𝒆 𝒑𝒔𝒚𝒄𝒉𝒐 [𝒎𝒚𝒈 & 𝒑𝒋𝒎] ✔

✝ 36. Časť ✝

_.Jeonggukie110._ : yoongi ?

_can_call_me_artist_ : deje sa niečo jungkook ?

_.Jeonggukie110._ : ja iba že...uh...asi pred 20 minútami sme s taehyungom chceli navštíviť jimina, ale neotváral dvere. keď sme mu zavolali, tak mal vypnutý mobil. nevieš náhodou, kde je ? bojím sa o neho.

_can_call_me_artist_ : no, keď sa na to tak spätne pozriem..keď sme išli od doktora bol nejaký divný..

_.Jeonggukie110._ : yoongi, veľmi sa o neho bojím. vyvolávam mu, ako nejaká hysterka, ale stále má ten sprostý mobil vypnutý.

_can_call_me_artist_ : panebože ja som kretén !!

_.Jeonggukie110._ : yoongi ?? o čom hovoríš ??

odoslané

_.Jeonggukie110._ : yoongi !!!

odoslané

zmeškaný hovor od použivateľa Best Boyfriend 💙 (12)

----

ihneď som bežal k jeho domu. bál som sa o neho, ako nikdy. keď som bol na mieste z plných pľúc som skríkol jeho meno, ale neprichádzala žiadna odozva. potreboval som sa do toho domu dostať za každú cenu.

preliezol som bránku a prešiel k dverám. začal som zvoniť a klopať, ako besný ale stále nič. vybral som sa teda k oknu.

,,prepáč okno." povedal som a celou silou buchol päsťou do okna. sklo sa rozletelo a nejaké čiastočky sa mi zapichli do ruky. snažil som sa dotrepať dnu cez rozbité okno čo sa mi nakoniec podarilo. kade som chodil tam som zanechával krvavé stopy keďže som mal rozbité celé hánky. to som však teraz neriešil.

ako prvé som vošiel do jeho izby kde nebol potom som vybehol dole schodami do kúpelne a obývačky kde tiež nebol. ostávala kuchyňa. keď som do nej vošiel rukami som si zakryl ústa a z očí mi vybehli slzy. jimin ležal na zemi celý bledý bez známok života.

neváhal som ani sekundu a rozbehol sa k nemu. kľakol som si na zem a vzal jeho bezvládne telo do náručia. slzy ktoré sa mi rinuli z očí dopadali na jeho bledú tvár. pod očami mal obrovské kruhy a pery už nemal také ružové, ako predtým, ale jemne fialové.

okamžite som s trasúcimi sa rukami vzal mobil a vytočil číslo záchranky. koktavo a hystericky som im popísal situáciu a o chvíľu som počul pred domom hukot záchranárskeho auta. otvoril som im dvere a pár záchranárov vošlo do domu a prišli k Jiminovi.

,,b-bude v p-poriadku však ?? p-povedzte ž-že bude. p-prosím." srdce mi bilo ako splašené a nevedel som normálne uvažovať. vtom však ku mne pristúpil jeden zo záchranárov a hlboko sa mi zahľadel do očí. zhlboka vydýchol a prikývol hlavou v nesúhlas.

,,mrzí ma to pán min. otrava bola tak rozsiahla, že poškodila orgány a veľkú časť nervového systému. je mi to ľúto ale pán park nejaví žiadne známky života." v momente, ako to povedal sa mi podlomili kolená a zrútil som sa na zem. prečo hovoril o otrave ? jimin predsa nebol otrávený. alebo sa stalo niečo o čom som nevedel.

,,u pána parka sme našli toto." záchranár mi podal obálku, ktorú som vzápätí otvoril. vnútri sa nachádzal papier s dlhým textom. teraz som však nejaký papier neriešil a opäť presunul svoju pozornosť na záchranárov, ktorý práve brali jiminovo bezvládne telo a niesli ho preč. chcel som ich zastaviť, ale nedokázal som sa z tej zeme ani pohnúť.

otočil som sa dozadu a uvidel dve známe osoby, ktoré som práve potreboval mať pri sebe viac, ako kedykoľvek predtým. jungkook, ktorý vyzeral, ako pred infarktom sa rozprával s tým istým záchranárom, ktorý viedol rozhovor so mnou, zatiaľ čo tae si kľakol ku mne a svoje uslzené očká, ktoré predtým boli plné šťastia si utrel do rukáva a vzlykol. naplno sa rozplakal a silno ma objal.

obaja sme plakali v objatí toho druhého, že sme ani nezachytili, že záchranári už odišli a jungkook ledva stál a opieral sa o zárubňu dverí. všetci traja sme boli úplne mimo a nevedeli sme, čo robiť. odtiahol som sa od taeho a vzal zo zeme spomínanú obálku.

,,č-čo to je ?" opýtal sa uslzený taehyung.

,,n-našli t-to u ji-jimina." vysvetlil som.

,,prečítaj to." prikázal mi jungkook, úplne bez emócii.

sťažka som sa nadýchol a pustil sa do čítania.

chystám si hrob :'))
love ya~❤

kazumi