"Volám sa Cara. Mám 15 rokov a akurát nastupujem na strednú školu. Dosť sa bojím pretože niesom veľmi komunikatívna...." Čo sa stane keď Cara spozná dievča menom Chloe? Stanú sa z nich kamarátky alebo sa niečo zvrtne? Spozná lásku jej života? Dostan...
Zobudí ma buchot. Otvorím oči a uvidím ako Chris stojí vo dverách. On ich vykopol?? "Prepáč nechcel som ťa zobudiť. Len som chcel vedieť či si v poriadku" príde ku mne a sadne si ku mne na posteľ. "Hej som okej. Len nechápem prečo ma tu mama zamkla" povie a posadím sa. Zrazu si uvedomím že mám na sebe len spadné prádlo a krátke tričko. Potiahnem paplón k sebe tesnejšie. "Bože Cara veď sa predomnou nemusíš tak hanbiť" zasmeje sa Chris. Veď je predsa len chlap preboha. Ako sa pred ním nemám hanbiť? "K tomu s mamou. No vieš je to zložité" poškrabe sa na krku. "Vysvetli mi to" poviem a posadím sa. "Vysvetlím ale najprv ťa nechám obliecť sa. Fhuuu lebo keď si oblečená takto je ťažké sústrediť sa" hovorí a nevie oči spustiť z môjho výstrihu. "Heeej" poviem a hodím po ňom vankúš. On len s rehotom upustí moju izbu. Oblečiem sa a namaľujem.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vezmem si mobil a idem za Chrisom do jeho izby. Má otvorené dvere a asi idem nevhod. Stojí pri skrini a akurát sa chystá natiahnuť si čierne tričko. Moju pozornosť však pritiahne jeho telo. Tie svaly ach. Keby nebol môj brat hneď po ňom skočím. Bez srandy. Ani neviem ako ale kusnem si do pery. "Baví ťa ma sledovať?" vyruší ma z rozmýšľania. "Nooo pohľad neni zlý" poviem opretá a zárubňu dverí. "Môj tiež neni najhorší" povie a oblečie si čiernu koženú bundu. "My niekam ideme?" zmením radšej tému. "Áno beriem ťa na výlet" povie a v ruke už drží kľúče od auta. "Kam a na akom aute?" spýtam sa nechápavo ale to na už za ruku ťahá preč z domu. Pred našim domom stojí čierne Audi. "Och" vzdychnem pri pohľade na tú nádheru. "Och ešte len bude neboj" žmurkne na mňa a ja vyvalím oči. "Nástup" povie a ja ako psík spravím čo povie. Vyrazíme a v aute nastane ticho. "Tak čo si mi to chcel vysvetliť?" spýtam sa a preruším to dusno medzi nami. "Vieš Cara ono to neni také ľahké vysvetliť. Hlavne nechcem aby sa pokazil vzťah ktorý máš s rodičmi" povie a volant zovrie pevnejšie. "To je to až také vážne?" spýtam sa prekvapene. "Zmení to tvoj život" pozrie sa mi do očí. "Bol by som radšej keby sme to prebrali na mieste kam teraz ideme" povie a pridá.
######
"Sme tu" povie a zastaví auto. Sme na nejakej čistinke v lese. Vystúpim a rozhliadnem sa okolo. Stromy, modrá obloha a námraza. Krása. "Poď" povie Chris a chytí ma za ruku. Prídeme k nejakemu altánku pri jazere. Je to tu krásne. Chris vojde do altánku a oprie sa o plot. "Začni" vyzvem ho. "Nechcel som ti zkaziť náladu hneď druhý deň čo som tu. Ale si už dosť stará na to aby si vedela pravdu. Zaslúžiš si ju vedieť" poslednú vetu zašepká. "Rodičia ti klamali, Cara" pozrie sa mi do očí. "V čom?!" spýtam sa prekvapene. "Cara ja niesom tvoj brat" a toto ma dostalo. "Akože niesi môj brat?" spýtam sa vydesene. "Ja ti niesom vlastne nič som pred teba cudzí človek" otočí sa ku mne chrbtom. "Chris" poviem a chytím ho za plece. "Ty si adoptovaný?" spýtam sa jemne. "Áno" povie a hlas sa mu zlomí. "Naši rodičia. Teda tvoji si mysleli že nebudú môcť mat deti. Tak si ma adoptovali. Ale po 4 rokoch si prišla ty a všetko sa zmenilo. Pre mňa začalo peklo. Už ma nechceli, Cara" otočí sa na mňa. "Mal by si ma nenávidieť" poviem a pozriem sa do zeme. "Cara" povie a chytí ma za bradu. Zrak premiestnim do jeho očí. "Pozriem sa ti do očí a viem že to nedokážem" povie a ja sa mu hodím okolo krku.
