Blakeovci (SK)

26

Do nosa mi udrie pach dezinfekcie. Počujem pípanie rôznych prístrojov. Nemocnica. Snažím sa otvoriť oči no zrazu sa zdá akoby vážili tonu. Po neskutočne veľa pokusoch sa mi to podarí. Oslepí ma svetlo ktoré sa nachádza nad mojou posteľov. Neskôr si na to zvyknú a mne sa naskytne pohľad na moju nemocničnú izbu. Je celá biela. Nachádza sa tu len moja posteľ, stolička, stolík a prístroje ktoré som už spomínala. Zrazu do izbe vojde doktor. "Noo už si hore. Ako sa cítiš?" spýta sa s úsmevom. Zdá sa mi akoby som ho poznala ale nespomínam si na jeho meno... "No... ja.... celkom dobre" začnem koktať. "Ako dlho som bola mimo?" spýtam sa dezorientovane. "Nooo 2 dni" povie doktor nervózne. "Čo sa mi vlastne stalo?" spýtam sa ďalšiu otázku ktorá mi vŕta v hlave. "Šla si cez prechod a nedávala si pozor na cestu skoro ťa zrazilo auto" povie doktor smutne. "Ale jeden chlapec ťa stihol zachrániť" usmeje sa povzbudivo. "Čo? Aký chlapec?" spýtam sa prekvapene. "Tuším sa volá Dominic" zamyslí sa. "Aký Dominic?" spýtam sa znovu prekvapene. "Niečo mi tu nehrá" povie doktor. "Cara ako sa volá môj brat?" spýta sa doktor. "Ja neviem ako sa volá váš brat" poviem nechápavo. "Myslím že si stratila pamäť" čo?!?!?!

Dominic
Čakám už 2 dni... 2 nekonečné dni kedy sa Cara preberie. Jej rodičia ma poslali domov. Vraj by som sa mal ísť vyspať, umyť a prezliecť. Ťažko sa mi odchádzalo ale nakoniec ma z tade odviedli. Prišiel som domov a hneď som vošiel do sprchy. Potom som sa prezliekol a vydal sa zase za Carou. Prechádzal som rušné chodby nemocnice. Zrazu som si všimol doktora ktorý vychádzal z izby kde ležala Cara. "Dobrý. Už sa prebrala?" spýtam sa okamžite. "Áno je v poriadku ale nemôžte ísť za nou" zastaví ma. "Prečo??" povie o kus hlasnejšie ako som plánoval. "Pacientka utrpela stratu pamäte" povie doktor smutne. Zrazu sa celý svet spolu so mnou zrúti...