25.

248 10 3
                                    

Ráno sa zobudím do nového dňa úplne happy. Normálne rozmýšľam či bol ten včerajšok realita ale cucfleky na krku mi dokazujú že áno. Oblečiem sa:

Spravím si make up, vezmem si veci a hurá do školy

Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.

Spravím si make up, vezmem si veci a hurá do školy. Pred domom ma prekvapí Leo. "Ahoj čo tu robíš?" spýtam sa prekvapene. "Prišiel som pre teba?"povie skôr ako otázku. "Ahaaa. Ale ja idem s mamou" poviem nervózne. "Noo sadaj" povie a za ním sa objaví auto, riadi ho jeho brat. "Čau Cara" usmeje sa na mňa a ja mu úsmev opätujem.
Ceste prebehne v úplnom tichu. Vystupime z auta a rozlúčime sa. "Viem kde si bola včera" povie keď vchádzame do školy. Som ticho nemám mu čo povedať. "Už tam nikdy nepôjdeš" povie chladne.  "Ako to myslíš?" pozriem sa naňho nechápavo.
"Proste nechcem aby si tam chodila čo je na tom nepochopiteľné?" vybehne na mňa odporne.
"Prečo by som tam nemala chodiť?" opakujem tón jeho hlasu.
"Vždy keď sa vrátiš si iná a to ma znepokojuje!" povie už kľudnejšie.
"Teba do toho nič neni!" vykriknem až sa na nás pár hláv otočí.
"Ale je! Ja ťa totiž milujem!" povie zúfalo.
"Ten sen".... preblesne mi hlavou.
Ani neviem ako a ocitnem sa v triede. Stále premýšľam. Čo mám robiť?! Musím sa priznať Chloe. Poviem jej všetko. Celú pravdu. Nemá cenu klamať!

•••••

"A dnes ráno sme sa pohádali" poviem poslednú vetu celej storky. Chloe len bez slov pozerá do zeme. "Chloe? Žiješ?" spýtam sa s obavami. "Áno.... Cara to je znamenie. Ty a Dominic máte byť spolu..... Ja.... Myslím že už ho nemilujem... Nie tak ako dakedy a.... Chcem aby ste boli obaja šťastní... Prajem vám to" usmeje sa na mňa a obijímeme sa. "Chloe... Ach... Neviem čo na to mám povedať... Jedine to že ťa milujem zlatiiiik" obijímem ju ešte raz. "Aj ja teba" povie v objatí.

Reakcia Chloe ma prekvapila. Som neskutočne šťastná. Ale čo Leo? Mám ho rada ale necítim k nemu to čo k Dominicovi. Zamyslená prechádzam cez cestu no nevšimne si idúce auto. Pozriem sa jeho smerom. Trúbenie šoféra sa v mojej hlave ozýva stále silnejšie. Pripravená zomrieť zavriem oči no prekvapia ma ruky, ktoré sa zrazu ocitnú na mojom tele. Tvrdí náraz je posledná vec, ktorú cítim pred tým ako ma pohltí nekonečná tma...

Blakeovci (SK)Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt