Keď som sa prebrala bola som v mne neznámej miestnosti. Boli tam steny zelenej farby,pri posteli na ktorej som ležala boi nočné stolíky čiernej farby,na stenách police čiernej farby s knihamy a posteľ mala samatové prikrývky čiernej farby. Takže čierna a zelená. To je určite Shaunová izba. Čierna a zelená sú jeho obľubené farby.
Postavila som sa. Prekvapujúco to išlo celkom ľahko.Prešla som ku dverám a keď som sa načahovala po kľučke dvere sa otvorili.Otvoril ich Shaun.Niesol tácku s palacinkami a dvoma pohármi džúsu."Dobré ráno." usmial sa."Dobré....Počkaj ráno? To om prespala tak veľa?" pozerala som naňho ako na idiota. Prikývol. Odstúpila som od dverí aby mohol vojsť dnu. Išiel rovno k posteli na ktorú si sadol."Priniesol som raňajky a asi chceš odpovede." povedal.Zatvorila som dvere a sadla si k nemu na posteľ. Odpila som si z džúsu.
"Prečo si nafingoval svoju smrť?" spýtala som sa. "Mal som dôležitú misiu." povedal a mne viac vedieť netreba. Ak nás pošlu na misiu je prísne tajná. Nikto okrem vás sa nemôže dozvedieť čo je vaša úloha. "To všetko vysvetľuje." povedala som."Lira ty nemaš 14 rokov všakže?" pozeral na mňa prísnym pohľadom. "Nie mam 16. A aj Ally ma 16. Viem že ty maš už 18. Je to tak bezpečnejšie ak nevedia naš pravý vek." mierne som sa usmiala.
"Najedzeme sa kým nebudu studené." povedal. Keď sme dojedli ukáza my jeho dom. Bol pekný . Zelené steny a čierny nábytok.Plazmová telka a krb. "Ally ti ešte včera doniesla nejaké veci. Dúfal som že by si tu pár dní ostala. Predsa sme sa nevideli dva roky...." pozrel na mňa smutným pohľadom. "Tak dobre ale večeru varím ja." umiala som sa. "Len aby sinás neotrávila" uškrnul sa.
