<3 Volám sa Jessica, mám 17 a milujem svojho priateľa, natoľko že by som sa dokázala preňho aj zabiť. Túto vetu brala tri roky vážne, ale nemala. Prišla jej správa:" Ahoj idem do Rakúska za ujom dúfam že sa ešte uvidíme :) " Keď ju dočítala,zamyslela sa nad ich vzťahom.Napadla ju veta, ktorá ju napadnuť nemala.. Začala si tu vetu stale hovoriť "milujem svojho priateľa, natoľko že by som sa dokázala preňho aj zabiť" "milujem svojho priateľa, natoľko že by som sa dokázala preňho aj zabiť" .Asi 8 x to zopakovala. Napísala mu SMS "Nemal si to robiť,ľúbila som ťa! ZBOHOM" Odoslala ju, postavila sa a rozmýšlala ako sa najrýchlejšie zbaviť života.. Začala niečo hľadať,bola to žiletka. Vošla do kúpeľne zamkla začala si rezať ruky, nohy, žily, a povedala svoju poslednú vetu "milujem svojho priateľa, natoľko že by som sa dokázala preňho aj zabiť" Jedna žiletka, jedna žila, jeden život , jedna chvíľa.. <3
