Volám sa Daniellaa ľudia sa ma pýtajú prečo mam rada tanec no vždy im odpoviem "Ja ho nemám rada, ale ja ho milujem". Máme mať súťaž na ktorú sa musíme pripravovať každé dva dní aj napriek tomu že to vychádza na nedeľu.Mali sme mať posledný tréning, ale zároveň aj najdôležitejší.Mame som oznamovala ako zvyčajne hovoriť, že mam tréning, keď som dopovedala tak mi oznámila, že ideme za tetou a ujom do Košíc.Bolo to dosť ďaleko, lebo my sme bývali v Bratislave .Môže to byt asi 400 km. Mamu som začala prosíkať, že či nemusím isť no len jej odpoveď bola: "Musíš tam ísť " s prísnym pohľadom povedala. "Veď mami ja som tam hlavná a bezo mňa nemôžu nacvičovať!! :/ ". Mama už iba povedala: "Porozprávam sa ešte s otcom, ideme preč za hodinku sme doma". "Dobre" zakričala som. Rýchlo som začala upratovať a začala som piecť tortu , no obávala som sa toho, že to nestihnem, ale stihla som :). Keď prišli tak sa divili ako je upratané a cítili nejakú vôňu, "Ty niečo pečieš?" spýtal sa otec."Áno už je to hotové :) poďte sa pozrieť :)"Boli prekvapený že som niečo také dokázala.Hneď som sa spýtala či môžem teda íst na tréning a súhlasili. Huráá .. Ráno ma tam po ceste zaviezli.Precvičovali sme podla trénerky a nasledovala pyramída, bola 6 poschodová a ja na samom vrchu. Bolo všetko v pohode kým sa mi nezatočila hlava a spadla som z pyramídy.Nič si nepamätám prebudila som sa až v nemocnici.Mama bola pri mne a povedala mi že už budem iba na vozíčku. Začala som plakať Stratila som svoj životný sen Stáť sa tanečnicou na úroveň..
<3 Tanec je pohyb a pohyb je život. <3 Nevim či sa ti bude páčiť do tanca sa moc nevyznám :)
*******************************************************************************************************************Ak sa páč prosiim vote a koment
