Love find you

Návrat domov

,,Po Harrym Potterovi, chlapcovi-ktorý-prežil, sa oženil ďaľší člen zlatého tria Ronald Weasley.." hlásil titulok na prednej strane Denného proroka.
Hermiona prebehla po strane a prevrátila očami. Z fotky sa na ňu usmieval Ron a Lavender. Mala Rona veľmi rada, ale nikdy si nenašli k sebe cestu. Rozišli sa krátko po vojne, a úprimne, bola za to vďačná. Chcela si dokončiť školu a hlavne chcela niečo dokázať, chcela pomôcť svetu. Hermiona preložila noviny a hodila ich na jedálenský stôl v Brlohu. Čudovala sa, že Molly ten odpad odoberá. Hermiona pracovala v nemocnici sv. Munga. Po škole sa vyučila ako liečiteľka a robila na treťom poschodí na oddelení Otráv elixírmi a rastlinami. Jej práca ju napĺňala. Spojila svoje milované elixíry a liečiteľstvo dokopy.
Po absolvovaní skúšok na liečiteľku bola hneď prijatá do práce. Odvtedy ubehlo už dlhých päť rokov. Hermiona bývala sem tam u Weasleyovcov, keď sa cítila sama a opustená vo svojom dome po rodičoch. Tí ostali žiť v Austrálii. Hermiona im dala šancu na nový život, bez ich "divnej' dcéry, ktorá je čarodejnica.
,,Dobré ránko," vytrhol ju hlas zo zamyslenia. Zdvihla hlavu hore a pozrela na človeka, ktorému hlas patril.
,,Charlie!" Vykríkla Hermiona a hodila sa mu okolo krku. Charlie stále žil v Rumunsku a sem tam sa ukázal v Brlohu. Z času na čas si s Hermionou napísali, ale tam to všetko končilo. Charlie mal svojich drakov a Hermiona mala svoju prácu. ,,Ani si nedal vedieť, že prídeš!" Posťažovala sa Hermiona.
,,Môj malý brat sa potajomky ožení a ty si myslíš, že ostanem v Rumunsku? Prišiel som mu vyčistiť žalúdok. Mamička musí byť mierne na nervy," zasmial sa Charlie.
,,A čuduješ sa, že to urobili potajomky? Každý jeden novinár sliedi, len aby mal nejakú horúcu novinku o niektorom členovi zlatého tria. Už mi lezú na nervy," zasmiala sa Hermiona. Potešilo ju, že sa tu Charlie objavil, nevideli sa už pol roka.
,,Synček," zvolala pani Weasleyová a zobrala ho do svojho objatia. Po tváry jej tiekli slzy šťastia.
,,Dobré ráno, Hermiona," usmiala sa na ňu Molly. ,,Dáš si raňajky? Ani som nevedela, že si tu zostala, dúfam, že si nespala na gauči!" Zamračila sa na Hermionu. ,,Aj ja ťa rád vidím, mamička a dám si raňajky," zasmial sa Charlie. ,,Hermiona tak isto, však?"
,,Áno, poprosím si aj ja raňajky," zasmiala sa Hermiona nad Charlieho rekaciou. ,,Spala som v starej Ginnynej izbe, nechcelo sa mi ísť domov. Večer som ešte čítala na záhrade."
,,To by nebola Hermiona Grangerová, keby nečítala knihy," podpichol ju Charlie. ,,Aspoň si našla cestu do izby a nenašiel som ťa ráno spať na lavičke."
,,Veľmi si vtipny Charlie Weasley," tvárila sa naoko urazene Hermiona.
Pani Weasleyová si len povzdychla nad ich podpichovaním a začala pripravovať raňajky. Hermiona si napokon predsalen vzala Denného proroka, ktorého predtým odsunula bokom a začala v ňom listovať. Charlie sa posadil vedľa nej a zložil si ruky pod bradou. Pozeral na ňu a stále nechápal, kedy tá malá knihomolka, tak vyrástla. Jej vlasy už neboli také neposlušné, ako keď sa stretli prvý krát. Zasnívane sa na ňu pozrel a spomínal na prvé stretnutie s tou osinou v zadku, ktorá sa mu nakoniec dostala úplne podkožu. Od vtedy, ako boli pred pol rokom spolu na večeri, nevedel prestať na ňu myslieť. Každú jednu noc, ktorú strávil v Rumunsku, ho prenasledovala v snoch. Vždy keď sa jej chcel chytiť a presvedčiť sa či to je ona, jeho sen sa rozplynul. Teraz sedí vedľa neho. Nie je to sen, naozaj tu je. Nechcel nikoho zaťažovať tým, že kvôli nej dal výpoveď v Rumunsku a prijal dlhoponúkané miesto na Rokforte. Minerva ho tri alebo štyrikrát ročne bombardovala listami či by nechcel miesto učiteľa Starostlivosti o zázračné tvory. Po tom dlhom pol roku, kedy sa mu každú noc vo snoch zjavovala Hermiona, prijal jej ponuku a vrátil sa. Rozhodol sa zobrať si všetku dovolenku čo mu ostala a dať výpoveď. Potreboval ju a tajne dúfal, že aj ona jeho.
,,Dobré ránko, Molly," vošiel do miestnosti pán Weasley a objal svoju manželku. Ta ho od seba odstrčila a upozornila ho, že majú hostí. ,,Hermiona, Charlie to mi je prekvapenie!" usmiala sa hlava rodiny. Otcovsky objal svojho druhorodeného syna. ,,Tak rád ťa vidím po pol roku, synak."
,,Aj ja teba, tatko," povedal Charlie.
,,Hermiona, ty si tu spala? Dúfam, že nie na gauči!" Poznamenal Artur a Charlie vyprskol do smiechu.
,,Nič sa tu nezmenilo," povedal Charlie cez slzy smiechu a ani nezachytil Hermionin pobavený a hlavne nežný pohľad.

,,Charlie Weasley, rada ťa vidím, koľko to je rokov?" Usmiala sa Minerva McGonagalová na svojho bývalého študenta.
,,Myslím, že päť rokov pani raditeľka," usmial sa Charlie a pohladom prešiel na portrét profesora Dumbledora. ,,Aj vás rád vidím, pán profesor."
,,Vitaj, Charlie." Odzdravil ho riaditeľ a žmurkol ponad svoje polmesiačikové okuliare.
,,Môžem ti ponúknuť čaj?" Opýtala sa riaditeľka.
Charlie prikývol a usadil sa na ponúknutú stoličku pred stôl. Stále nemohol uveriť tomu, že je naspäť.
,,Som rada, že si sa konečne rozhodol. Hagrid odišiel do dôchodku. Už sa venuje iba spravovaniu pozemkov, ale aj on má nárok na odpočinok. Najprv mi povedz, ako sa máš?"
Charlie sa usmial, stále bola zvedavá.
,,Nechcel som už viac ostávať v Rumunsku. Mám tu celú rodinu a po takej dobe mi už naozaj začali chýbať. A nedalo sa odolať vašim prosbám," uchechtol sa Charlie.
Minerva sa mierne začervenala. Tak bola trošičku neodbytná, ale vyriešila čo potrebovala. Charlie je tu a ona nemusí zhánať nikoho iného. A ďalšia výhoda, že Charlieho pozná.
,,Prepáč, ale nenašla som vhodnejšieho kandidáta, ktorému by som mohla plne dôverovať a ktorý by bol z časti šikovný ako ty. Aj keď je päť rokov od vojny, situácia je žalostná. Veľa ľudí odišlo preč z krajiny. Detí síce pribúda a profesorov ubúda," posťažovala sa riaditeľka. ,,Mám pár mladých učiteľov. Jeden je spolužiak tvojho brata Rona, Nevill Longbottom a jedna je spolužiačka Ginny, Luna Lovegoodová, teraz už Longbottomová. Inak okrem nich je tu väčšina starých učiteľov, ktorí učili aj teba." Charlie počúval pozorne čo mu riaditeľka hovorila. ,,Dostaneš svoje komnaty, kde budeš mať svoju kúpelňu, kuchynku, spálňu a obývačku. Komnaty budú prepojené s tvojou pracovňou, kde budeš môcť príjmať študentov. Nachádza sa hneď vedľa učebne. Samozrejme, žiakov môžeš brať aj do zakázaného lesa, ale varujem ťa, len na okraj. Od čias Harryho, Rona a Hermiony mám pocit, že už také odvážne a problémove deti nebudú študovať na tejto škole," povedala Minerva a mnula si koreň nosa. Charlie sa musel zasmiať. Ron a Harry sa vždy smiali, keď spomínali ich výlety do Zakázaného lesa, ale Minerva mala očividne iný pohľad na vec. Ani Charlie stále nechápal, ako je možné, že sa im nikdy nič nestalo. Až neskôr pochopil, že majú viac šťastia, ako rozumu, okrem Hermiony.
,,Ďakujem, pani raditeľka," usmial sa Charlie. ,,Minerva," opravila ho. Charlie nechápavo na ňu pozrel.
,,Hovor mi Minerva, Charlie, teraz sme kolegovia," vstala a podávala mu ruku.
,,Dobre, tak Minerva." Podal jej ruku Charlie.
,,Neviem, či si zvyknem vám teda ti tykať."
,,Zvyk je železná košela, môj drahý," usmiala sa na neho.
,,Chcel by som ťa teda poprosiť ešte o jednu vec. Ešte som túto novinku nepovedal nikomu, všetci si myslia, že som na dovolenke. A chcem, aby to tak aspoň mesiac ostalo."
,,V poriadku, bude to naše malé tajomstvo. Takže, teraz môžeme prejsť k tomu, že ti ukážem učebňu, pracovňu a tvoje komnaty," postavila sa od stola a prešla okolo neho. Charlie sa tak isto postavil a nasledoval ju.

Hermiona sedela na lavičke a užívala si deň volna. Už je to tak chýbalo, voľný čas, ktorý by venovala tomu čo má rada. Knihám a len knihám. Bola prekvapená, že sa tu Charlie ukázal. Nevidela ho pol roka, ale tak neskutočne jej chýbal. Celého pol roka, spomínala na to, ako boli spolu na večeri. Užívala si jeho spoločnosť a pritom vedela, že to je jednosmerné, že Charlie k nej nič necíti. Prebehla ňou vlna sklamania. Od vtedy čo sa Charlie vrátil jej myšlienky utekali iba k nemu. Nemohla sa na nič sústrediť, dokonca, čítala jeden riadok v knihe už asi ôsmy krát. Bránka zavŕzgala a Hermiona bola odpútaná od knihy úplne. Vzhliadla hore a uvidela pred sebou stáť Charlieho.
,,Ahoj, zlatko," usmial sa na ňu. ,,Zase tie tvoje knihy." Podpichol ju.
,,Ahoj, Norberta," pozdravila posmešne Hermiona. Vždy keď ju nahneval, spomenula dračicu, ktorú mu aj s Harrym poslali v prvom ročníku do Rumunska.
,,Hádam som ťa nenahneval, zlatko," zamračil sa Charlie. ,,Chýbala si mi, teda chýbalo mi toto tvoje urážanie. Poď kumne." Roztiahol ruky. Hermiona si povzdychla, vstala z lavičky. Prešla k nemu a pevno ho objala. ,,Veď aj ty si mi chýbal. Ani nevieš ako." Zamrmlala Hermiona a tlačila sa k nemu viac. Tá vôňa dreva, škorice a mäty. To bol proste Charlie.
,,Hermiona? Čo by si povedala na to keby sme si zopakovali tú večeru?"
,,Samozrejme, ale čo keby som navarila ja?" Usmiala sa na neho.
,,Vynikajúce, tak dnes?"
Hermione začalo prudko biť srdce. Ako dnes? Dnes večer? Panika ju úplne pohltila. Charlie to z nej cítil a chechtal sa. Toto bola tá jeho Hermiona. Keď niečo nešlo podla plánov bola nervózna