Love find you

Keď sa láska podarí

Upozornenie! Táto kapitola je 18+

Hermiona sledovala Charlieho, ako si vyzlieka tričko a rozmýšľala nad tým, aké má šťastie, že tento Weasley je jej. Práca s drakmi a hranie metlobalu jeho postavu len zlepšilo.
,,Ty si rozmýšlal, nad tým, že budeme mať niekedy dieťa?" Spýtala sa ho.
,,Hermiona, chcem s tebou žiť normálnym životom. Chcem ťa milovať každým dňom viac a viac. Chcem si s tebou založiť rodinu a deti k tomu patria. Chcem, aby boli inteligentné po ich matke a samozrejme aj krásne. A nezabúdaj na Weasleyovské gény," usmial sa pobozkal ju na čelo. Hermiona nesúhlasne zavrčala. Charlie sa pobavene zasmial a pobozkal ju ešte raz teraz už poriadne. Hermiona až slasťou zapriadla.
,,Ty moje mačiatko," vzdychol potichu a pokračoval s bozkami na krku. Spodok trička jej vyhrnú a pohladil ju po bruchu. ,,Si tak úžasná."
Tričko jej pomaly pretiahol cez hlavu a odhodil ho na opačnú stranu miestnosti. Ležala pred ním len v nohavičkách a Charlie si ju premeral pohľadom. Pobozkal ju na krk a pokračoval pomaly dole až k pásu jej nohavičiek, ktoré jej začal dávať dole. Pobozkal ju tam, kde sa jej nohy spájali. Jazykom prešiel až k pupku a Hermiona sa nesúhlasne zavrtela.
,,Počkaj, pomaly, chcem aby si nikdy na to nezabudla," zašepkal Charlie. A vrátil sa k tomu, kde skončil. Vsunul do nej jeden prst a keď ho vytiahol dal si ho do úst. Hermiona na neho pozerala a hrýzla si spodnú peru.
,,Tá chuť je úžasná," šomral si Charlie potichu. Vsunul do nej ďalší prst a ústami sa prisal na jej klitoris. Pomaly hýbal prstami a jazykom ju ochutnával. Hermiona vzdychala a vedela, že ak ho nezastaví, čoskoro vybuchne a privedie ju k orgazmu. Chcela ho od seba odstrčiť, ale bolo neskoro. Nezmohla sa ani na jediné slovo a pred očami jej vybuchol farebný ohňostroj. Charlie zdvihol hlavu a uprene sa na ňu zadíval. Bolo pre neho neskutočne úžasné vidieť, ako na neho reaguje.
,,Prepáč, ja naozaj nechápem, ako je možné, že som bola tak rýchlo," bľabotala Hermiona a nemala odvahu sa ani na neho pozrieť. ,,Môžem ti to oplatiť?"
,,Prestaň láska, ja sa na teba nehnevám a chápem to. Tiež som dlhé roky s nikým nebol a sníval iba o tebe. Neospravedlňuj sa, pre mňa to bolo niečo úžasné." Povedal a pobozkal ju na nos.
Hermiona otvorila oči a pozrela sa do tých jeho. Podvihla hlavu, aby ho mohla pobozkať. Charliemu sa až zakrútila hlava, ale bozk jej opätoval. Jeho ruky putovali po jej tele a zistil, že je opäť pripravená. Vedel, že naozaj veľa nevydrží, ale aj tak chcel, aby to bolo úžasné a aby na to nikdy nezabudla. Pomaly do nej vnikol a mal čo robiť, aby sa nespravil hneď. Bola tak tesná a mal pocit, že zapadli do seba, ako dva kúsky skladačky. V mysli si predstavoval tie najhoršie veci, len aby vydržal o niečo viac, ale jeho myšlienky aj tak utekali tam kam nechcel. Začal sa pomaly v nej pohybovať a dal všetku silu do toho, aby sa udržal na uzde čo najdlhšie. Hermiona potichu stonala a rukami ho objímala okolo krku. V tom sa utvorila okolo nich modrá žiara, ktorú vystriedala červená, ale ani jeden sa nad tým nepozastavoval a užívali si jeden druhého. Svetlo žiarilo čím ďalej tým viac výraznejšie. Vyzeralo to, ako keby im svietilo pod kožou. Charlie vydal zo seba hlboký ston a mal čo robiť, aby nepadol na Hermionu, ktorej opäť pred očami vybuchol ohňostroj farieb.
,,Milujem ťa, mačiatko."
,,Milujem ťa, Charlie."
Povedali obaja na raz a rozosmiali sa. Charlie si ľahol vedľa Hermiony a prehodil cez nich prikrývku. Objal Hermionu okolo pliec a ona si oprela hlavu o jeho hruď.
,,Bolo to úžasné, Charlie, to som ani nečakala. Ale všimol si si tú žiaru?" Spýtala sa ho.
,,Ja som ju v prvom rade pocítil. Teda cítil som sa zrazu, tak úplne, ako keby do seba zapadli dva kúsky skladačky."
,,Naša mágia sa spojila. Teda ja som cítila, ako keby som primala inú mágiu, ako je tá moja. Je zvláštne, že od vtedy, ako som sa naučila používať neverbálnu mágiu stále cítim, aká moja mágia je. Moja je kludnejšia a tá tvoja zase viac temperamentnejšia. Ak sú moje domnienky správne, já mám teraz časť tvojej mágie a ty časť mojej. Skús použiť neverbálne kúzlo. Skús napríklad Accio, iba sa skoncentruj a sústreď sa na to čo chceš, aby k tebe prišlo a už len v duchu vyslov kúzlo." Poradila mu a čakala čo spraví.
Charlie zdvihol ruku a v tom sa mu v nej objavil jeho prútik, ktorý bol v nohaviciach na opačnej strane miestnosti.
,,Dokonalé," usmiala sa Hermiona.
,,Konečne, viem niečo viac, ako ostatní," potešil sa Charlie.

Slnko bolo už vysoko na obzore, keď sa Charlie začal preberať. Rukou šmátral vedľa seba, ale posteľ bola prázdna. Postavil sa a išiel hľadať Hermionu. V kúpeľni bolo ticho, ale z dola sa hrnula omamná vôňa jedla. Ďalší bod pre Hermionu, pomyslel si a zišiel dole. Hermiona stála pri sporáku a smažila vajíčka. Stôl bol nachystaný pre nich dvoch. Pomaly sa pližil k nej a odzadu ju objal. Hermiona sa strhla.
,,Charlie! Neplaš ma. Myslela som si, že ešte spíš," pokárala ho no jej radosť bola silnejšia.
,,Dobré ránko," zašepkal jej do ucha a pobozkal ju pri uchu. ,,Vonia to úžasne. Vylákala ma ta vôňa."
Hermiona preložila vajíčka na taniere a otočila sa k nemu. Charlie sa sklonil, aby ju mohol pobozkať. Zdvihol ju na ruky a otočil sa s ňou, aby ju vyložila na kuchynský ostrovček, ktorý bol za ním. Nikdy mi nezovšednie, pomyslel si a ďalej ju bozkával.

Po raňajkách a sprche sa obaja premiestnili pred brány Rokfortu. Pomaly kráčali smerom k hradu a držali sa za ruky. Hermiona sa rozhodla porozprávať s Minervou a Albusom a Charlie jej chcel robiť spoločnosť.
,,Stále nerozumiem, ako Minerva vedela, že si tu, keď poslala patrónusa." Povedala Hermiona a pozrel sa na Charlieho.
,,Vieš, ja som za ňou bol v ten deň, ako som išiel k tebe na večeru," usmial sa Charlie a zahľadel sa na hrad pred sebou. ,,Myslíš, že som sa vrátil bez toho, aby som nám zabezpečil budúcnosť? Minerva ma už dlhšiu dobu bombardovala listami, či by som neprijal ponuku na učiteľa Starostlivosti o zázračné tvory. Hagrid chcel ísť do dôchodku. A keď si sa mi dlhšie neozývala a mamka sa o teba bála som sa rozhodol nakoniec vyhovieť jej ponuke. Od septembra nastupujem, ako nový profesor."
,,Charlie, to je úžasné," tešila sa Hermiona. ,,Gratulujem, pán profesor. Teraz mám o to viac dôvodov žiarliť. Budú sa okolo teba točiť mladé sedemnásť ročné čarodejnice." Podpichovala ho.
,,Smola, ja mám záujem len o jednu čarodejnicu," usmieval sa. Tešila ho Hermioniná úprimná radosť. Nemohol si vybrať lepšie. Cesta im ubehla veľmi rýchlo. Rozprávali sa o tom, čo ako bude od septembra. Keď bude Charlie môcť  budú u Hermiony doma a keď bude mať Hermiona voľno bude ho tráviť na hrade. Zdalo sa im to, ako najideálnejšie riešenie.
,,Možno časom by sme si mohli pozrieť nejaký domček v blízkosti Rokfortu, čo ty na to?" Spýtal sa Charlie.
,,Zdá sa mi to, ako veľmi rozumný nápad. Milujem svoju prácu, ale už dlhšie rozmýšľam, že si otvorím obyčajnú ambulanciu. Tak by som mohla byť aj doma aj v práci."
,,To znie, ako skvelý nápad."
Ani jeden netušil, ako by sa mali poponáhľať s touto myšlienkou. Pretože niekedy sú cesty osudu nevyspytateľné.

Predom sa ospravedlňujem, že táto kapitola, mala menšie obmedzenie. Takáto kapitola bude len jedna a viac ich už nebude, čo sa týka obmedzenia. Bolo to veľmi dôležité pre dej poviedky. Sama som zvedavá akým smerom sa toto bude uberať. Nakoľko celú poviedku píšem pre svoje potešenie a časti vychádzajú podľa toho ako ma "kopne" múza. Bola by som rada, keby ste mi nechali, aspoň pár komentárov, aby som vedela či má zmysel pokračovať. :)