Planý poplach

179 9 0
                                    

Hermiona a Charlie dobehli na chodbu pred pôrodnú sálu. Charlie stále lapal po dychu a Hermiona vyzerala, že jej beh nerobil najmenší problém.
,,Ako je na tom Ginny?" Spýtala sa Hermiona.
,,Stále je vo vnútri a nechcú ma k nej pustiť," nervózny Harry chodil z jednej strany chodby na druhu. ,,Hemriona, prosím, môžeš niečo urobiť? Ja sa zbláznim."
,,Prepáč, Harry, nie je to v mojej právomoci," pozrela na svojho zúfalého kamaráta. ,,Nemaj strach, určite sa čo chvíľa dozvieš čo sa deje."
Usmiala sa na neho podporne. Pozrela na Charlieho a ten mal zúfalý vyraz tváre. ,,Hermiona, keď budem takto vypadať aj ja, keď budeš rodiť, nechcem aby si ma videla," povedal Charlie potichu. Hermiona sa len pousmiala. V tom vyšla liečiteľka a za ňou Ginny.
,,Dobrý deň, vy budete asi príbuzný pani Potterovej," povedala liečiteľka a pozrela na skupinku ryšavých ľudí. Iba Hermiona a Harry k ním nezapadali. ,,Pani Potterová je v poriadku, ale to vám už povie aj ona."
,,Ginny," zvolal Harry a bežal za ňou. ,,Čo sa deje? Ani nevieš, ako som sa bál."
,,Je to na tebe vidieť. Išlo len o planý poplach. Boli to len poslíčkovia, liečiteľka vravela, že mám ešte pár dni čas."
Bolo vidieť, že všetkým padol veľký kameň zo srdca.

Všetci spoločne sa premiestnili do Brlohu. Hermiona sedela v Charlieho objatí a čítala knihu Dejiny Rokfortu. Každý od Hermiony dostal knihu, ktorú považovala za dôležitú, aby prišli na to, ako vyriešiť proroctvo. Už niekoľko hodín hľadali a zatiaľ bezvýsledne.
,,Myslím, že som niečo našla," vykríkla Ginny. ,,Aha, pardon, nič som nenašla."
,,Práve postrádam v tomto celom zmysel," povzdychol si Charlie a pretrel si oči. ,,Už niekoľko hodín sa trápime čítaním a stále nič. Ako keby sama Bystrohlavová nechcela, aby sme na to prišli."
Hermiona prižmúrila oči, ako keby ju niečo napadlo, ale stále nemohla prísť na to čo to bolo. Počula už o tajných knihách, ktoré vydali štyria zakladatelia. Ale to boli predsa povesti. Aj keď na druhej strane práve sa tu jednou povesťou zaoberá aj ona.
,,Existuje jedna kniha," prehovorila potichu Hermiona. ,,Teda, aby som to uviedla na pravú mieru, nie je to ani tak kniha, ako sú to zväzky zakladateľov. Každý jeden zakladateľ si viedol svoj denník, kde zapisoval svoje myšlienky, postrehy ale aj bežné zážitky. Samozrejme, že zväzky boli očarované tak, aby sa po smrti vlastníka uložili do depozitu, teda na bezpečné miesto. Možno Bystrohlavová zapísala niečo ohľadom proroctva tam."
,,V tom prípade to je jednoduché," potešil sa Ron. ,,Pôjdeme do Rokfortu a požiadame Minervu o tie zväzky."
,,Vieš, Ron, to ľahké naozaj nebude. Nikto ich nikdy nevidel. Nevieme kde sa nachádzajú a môžeme ich hľadať na Rokforte celé veky."
,,Áno, mne trvalo nájsť Tajomnú komnatu iba pár mesiacov," zafrflal ironicky Harry. Každý vedel, že to bolo iba pár minút, aby zachránil Ginny.
,,Aj tak si myslím, že to nebude jednoduché. Jedine, že by nám Dumbledore alebo Minerva povolili sa rozprávať z obrazmi zakladateľov." Dopovedala Hermiona a medzi očami sa jej urobila vráska. Táto situácia na ňu nevplývala dobre. V tejto chvíli by najradšej bola s Charliem niekde osamote a užívali si po toľkých rokoch jeden druhého, ale nie, Golden trio a Fenixi, ako ich rada volala, práve teraz musia zachraňovať čarodejnícky svet.
,,Alebo sa porozprávame s Helenou," usmial sa Harry. ,,Myslím, že ma má celkom rada."
,,Super, dnes som skoro porodila a chlap mi chce utiecť s duchom. Mamka, sťahujem sa naspäť." Ginny svojou poznámkou uvolnila už aj tak dosť napätú situáciu. To dievča je niekedy nad zlato.
,,Myslím, že by sme toho mali na dnes nechať," povedala Molly a postavila sa. ,,Idem spraviť večeru. Zostávate tu všetci?" V izbe zrazu panovala vrava a všetci súhlasne prikyvovali.
Molly vždy vedela, ako zachrániť situáciu. Charlie sa postavil z gauča, chytil Hermionu za ruku a ťahal ju hore do izby.
,,Konečne ťa mám aspoň na päť minút pre seba," zvodne sa usmial a pritiahol si ju do náručia, aby ju mohol konečne pobozkať. Hermionou prešiel záblesk energie a zrazu sa cítila úplná. ,,Na toto by som si vedel zvyknúť," usmial sa Charlie, keď sa od nej odtiahol.
,,Cítil si to aj ty?? My sme si vymenili mágiu alebo sa naše mágie spojili?"
,,Áno, cítil som to, ale naozaj nechci odomňa vedieť čo to bolo."
Charlie sa sklonil pre ďalší bozk a Hermiona mu ho opätovala. Jemne ju chytil za boky a zdvihol ju. Hermiona mu obmotala nohy okolo pása a Charlie ju chytil za zadok aby mu nespadla. Po celý čas ju bozkával, až kým neprešiel k posteli, na ktorú ju položil. Keď chcel pokračovať v tom čo začal ozval sa z dola krik.
,,CHARLES WEASLEY!!! DÚFAM A PEVNE VERÍM, ŽE SI V TEJ IZBE SÁM A NEROBÍŠ NIČ ČO BY SI NEMAL!"
,,Som dospelý, ale moja mamka ma desí viac, ako drak," skonštatoval Charlie a Hermiona sa zachichotala.
,,Myslí to dobre," povedala mu a pobozkala ho na líce.
,,Čo myslíš, je v tom, že som ešte panic?" Spýtal sa Charlie a vyslúžil si od Hermiony káravý pohľad.
,,Myslím, že keď nezídeme dole, môžem sa ešte dnes odsťahovať. Ale večer si to vynahradíme však?"
Hermiona len nad ním zakrútila hlavou a usmiala sa.

Večera v Brlohu bola vynikajúca, ako obvykle. Nepreberalo sa ani proroctvo a ani žiadne iné katastrofy. Všetci sa vždy cítili tak bezpečne, keď boli spolu za jedným stolom. Brloh bol pre nich útočiskom ešte dlho po vojne. Dokonca ani na Grimmauldovom námestí sa toľko nezdržovali, ako v Brlohu. Bill sa premiestnil k Fleur a malej Victoire. Čakali ďalšie bábätko, tak sa všetci rozhodli, že Fleur nič hovoriť nebudú, aby nebola v strese. Nikto nevedel kedy a kam sa vyparil Percy, ale keď Hermiona a Charlie odchádzali už v Brlohu nebol. George a Ron sa vrátili do Šikmej uličky zavrieť obchod. Harry a Ginny sa rozhodli zostať v Brlohu. Ginny sa tam cítila bezpečnejšie a bola moc unavená na to aby sa premiestnila domov. Molly bola spokojná, že má svoje dievčatko aspoň na chvíľu pri sebe. Harry sedel v kuchyni a šúchal si unavené oči.
,,Nikdy nezažijem rok, ktorý by bol kludný. Aspoň jeden rok." Povzdychol si a ďalej si šúchal oči.
,,Ako by to bolo včera, keď sme objavili Chlpáčika a potom nás napadol ten troll."
,,To ste skôr vy napadli trolla," zašomrala Ginny.
,,Hovorila si niečo?"
,,Nie, to sa ti asi zdalo," usmiala sa na neho.
,,Mám pocit, že keď sme sa ja, Ron a Hermiona dali dokopy, nejaký divný mechanizmus začal pracovať. A vtedy sme začali vyhľadávať problémy."
,,Nie, Harry. Tie problémy si vyhľadávali vás," povedala na podporu Ginny. ,,Ty a Ron to máte v krvi a Hermiona sa viezla s vami. Ale tvoj ocko by bol na teba hrdý, ako bol aj Sirius a Remus." Dopovedala a pobozkala ho na vrch hlavy. Harry ju proste musel milovať, žiadna žena by pre neho nebola takou oporou, ako bola Ginny. Vedel, že si vybral správne. ,,Mali by sme ísť spať. Musíš byť unavená láska," povedal starostlivo Harry a pohladil ju po brušku. Stále nemohol uveriť, že na svet príde jeho dieťa, jeho krv. Dúfal, že bude tým najlepším otcom na svete. A na druhej strane sa aj bál. Nikdy nemal žiaden vzor, nemal rodičov a nevedel aké je to vyrastať v úplnej rodine. Preto dúfal, že svojim deťom bude schopný dať všetko, a že bude dobrým rodičom.
,,A ty sa ako máš, James Sirius?" Prihováral sa bábätku v brušku a to ho koplo do ruky keď počulo jeho hlas. ,,Dnes si mamičku a ocka pekne vystrašil." Malý ho ďalej veselo kopal, ako keby rozumel každému slovu, ktoré mu hovoril. ,,Vieš Jamie, ja som tvoj ocko a už sa nesmierne teším na to kedy ťa uvidím. Dúfam, že budem pre teba tým najlepším ockom na svete. Milujem ťa už teraz aj tvoju mamičku milujem najviac na svete. Teraz už budem mať kompletnú rodinu, ktorá mi celý život chýbala. Aj keď tvoja babička Weasleyová mi ju vždy nahradila." Pokračoval ďalej Harry a Ginny potichu počúvala po lícach jej tiekli slzy.

Minerva McGonagallová sedel za stolom vo svojej pracovni a svoje oči upierala na dva obrazy bývalých riaditeľov. Albus Dumbledore, najväčší čarodejník a Severus Snape, majster elixírov sa hádali. Keby bolo možné, aby sa dokázali zabiť pohľadom, Albus by bol práve v tejto chvíli dvestudruhý krát po smrti.
,,Vy si myslíte, že je to zábavné, všetkých takto naťahovať a moje žaláre zaplavuje voda," štekal majster z rámu a Minerve sa už zopárkrát zdalo, že mu vyleteli sliny a ofŕkali zem. ,,Severus, chlapče, ja naozaj netuším čo sa deje," povzdychol si Albus. ,,Ani mne nepríde zábavné, že Rokfort zaplavuje voda. Citrónový drops?"
Tak toto je trúfalstvo, pomyslela si Minerva. Večer bude potrebovať fľašu koňaku alebo nejakého iného silného alkoholu. Niekedy mala nutkanie tých dvoch zavrieť, ale každého na opačnej strane hradu, aby nemali k sebe prístup. Toto bude ešte dlhá cesta za vysvetlením celej záhady. Aj jej sa zdalo, že ten starý somár vie viac, ako ostatný, ale nechce im to prezradiť. Zložila si tvár do rúk a nechala za sebou štekajúceho Snapea a pažravého Dumbledora. A ešte nech mi niekto vysvetlí, ako je možné, že Albus nemal cukrovku, pri takej spotrebe sladkostí.

Love find you Where stories live. Discover now