Temná stránka minulosti [The dark side of past] *Zastavené*

6.ČASŤ - Všetko má temnú stránku...

PREČÍTAŤ AJ POZNÁMKU AUTORA!!

 

Takže, ja viem, ja viem... Veľmi, stráášne veľmi sa ospravedlňujem, že som nenapísala tento diel skôr, lenže... Išla som do Anglicka k ujovi a jeho rodine. Myslela som si, že budem mať viac času na písanie poviedky, lenže moja 4 ročná sesternica sa so mnou chcela stále hrať a preto som nemala kedy písať. Jasné, mohla som po tom, keď by išla spať, ale vtedy som bola so svojim bratrancom (jej bratom) vonku a robili sme blbosti. Alebo som počúvala pesničky. Stále to bolo niečo a ja som naozaj nemala čas..... A keď som sa vrátila z Anglicka, chcela som niečo napísať. Bohužiaľ, s ničím som nebola spokojná a všetko skončilo v koši na počítači. Proste mi došli nápady a celkovo, nemala som chuť písať. Medzi tým som stihla aj z Anglicka prísť chorá, keďže tam som pila hlavne chladenú Coca-Colu a Pepsi neskoro večer. Proste, moje hrdlo nebolo v najlepšom stave.

Ale dnes som sa rozhodla napísať ďalší diel. Neviem čo to do mňa vošlo, proste som chcela písať diel poviedky. Neviem, či to je mojimi narodeninami, alebo energickými pesničkami, ktoré celý deň počúvam. No to je jedno. Hlavne, že som napísala ďalší diel a poslala ho.

Ospravedlňujem sa za chyby v časti, ale ja som to po sebe nekontrolovala, inak by tento diel skončil tiež v koši.-_- Niečo hrozné to... :D

Ďalšiu časť sa pokúsim pridať čo najskôr, ale to záleží aj od vás.

Okej, tiež som nemala nejakú EXTRA motiváciu písať tento diel, pretože chcem aby ste komentovali časť. Stačí napísať čokoľvek. Môže to byť aj kritika, že sa niekomu časť nepáči a tak. Alebo, čo mám zmeniť. Alebo to, aké máte pocity z tejto časti... Proste chcem vedieť, čo si o tom myslíte. Rovnako ma potešia aj Vote. Rada vidím čo si o tom myslíte.  Dobre, nebudem sa rozpisovať ďalej. Mám len otázku: Čo si myslíte o tejto časti? Ale úprimne. I hope you like it!! ;)

 

„Čas sa pomaly, ale isto kráti, Leah“

Mojou hlavou prebehlo momentálne len jedna jediná osoba. A to, Neznámi. Chcela som vedieť, čo odo mňa chce. Čo tak cenné mám, že po tom túži. V hlave sa množilo čím ďalej, tým viac myšlienok a ani jedna z nich nebola pozitívna. Chcela som, aby mi povedal čo odo mňa chce. Ak by som to dokázala splniť, dala by som mu tú vec. Z mojich myšlienok ma však vytrhol zvuk na poschodí. Začala som sa báť. Ak neznámi bol v mojom dome a dal mi tú vec, mohol sa pokojne skryť a počkať, kým sa zobudím. A toho som sa obávala. Nepoznala som ho a ani ho nepoznám. Neviem čoho je schopný. No všetko má aj svoju temnú stránku. A nie všetko je také, ako vyzerá. Rovnako aj tu. Miesto, kde žijem. Všetko vyzerá v najlepšom poriadku, dalo by sa povedať, že až dokonalo. Ale, opak je pravdou. Sú tu gangy, ktoré sú nebezpečné. A v jednom gangu toho mesta je aj môj príbuzný. Je to môj bratranec a kvôli strate blízkej osoby podľahol drogám, alkoholu a nakoniec sa dostal do jedného gangu. Už som ho viac nevidela, ale čo som počula ma znepokojovalo. Preto neviem, čo od takýchto ľudí čakať a vždy som sa im radšej stránila.

Už som chcela ísť na poschodie a pozrieť sa, čo sa tam deje. Neuvedomovala som si, že ten človek mi môže ublížiť. Chcela som sa ho opýtať čo chce a prečo je potrebný ten cirkus okolo. Mohol pokojne prísť za mnou a povedať mi, čo chce. A nie mi posielať papieriky, odkazy a bez akéhokoľvek súhlasu prekročiť prah dverí ktoré vedú do domu v ktorom žijem. Už ma delil len jeden schod a bola by som tam, keď v tom som počula cinkanie kľúčov vo dverách a následne aj hlasy svojich súrodencov. Odľahlo mi, že sa vrátili. Dodalo mi to pokoj a prestala som sa báť. Vedela som, že ak by mi niečo hrozilo, môj brat je tu pre mňa a pomôže mi. Teraz som mala oveľa viac odvahy skontrolovať poschodie a dokonca som mala pocit, že sa nebudem báť čeliť neznámemu tvárou v tvár. Avšak volanie môjho mena mi to nedovolilo. Naopak, nútilo ma to ísť dole k súrodencom. S ťažkým povzdychom som sa teda pobrala k nim do kuchyne, kde sa obaja nachádzali a vybaľovali z nákupných tašiek potraviny, ktoré stihli nakúpiť.