Temná stránka minulosti [The dark side of past] *Zastavené*

2.ČASŤ

Ahoj, Lucas. Dnes nám odpadla posledná hodina, takže idem na nákupy. Prídem neskôr, pa

Napísala som správu môjmu bratovi, aby sa nebál, pretože určite prídem neskôr domov.

Dobre, ale buď opatrná.

Znela odpoveď. Musela so sa pousmiať, pretože sa o mňa so sestrou veľmi bojí. No niekedy to preháňa, stráži nás ako oko v hlave. Povzdychla som si a mobil hodila do kabelky. Nastúpila som do auta a vyrazili sme. Prišla k nám sestra Lisy, ktorá ide do baru tiež. Niekto predsa musí na Lisu dávať pozor. Tá keď sa opije, je ako odtrhnutá z reťaze. A to doslova.

„Tak,“ otočila sa ku mne moja najlepšia kamarátka. „Koľko alkoholu máš v pláne vypiť?“ nad jej otázkou som otvorila ústa a snažila sa niečo povedať. Nevedela som čo. Ja totiž nie som tip človeka, ktorý sa opije stále a do nemoty. Ja vždy viem, kedy mám dosť. Keď som sa už nadychovala, že odpoviem, vyrušil ma iný hlas.

„Dobre, sme na mieste. Potom prídem, musím si niečo ešte zariadiť. Ja vás nájdem, nebojte sa,“ s úsmevom povedala Rose. Otvorila som dvere a chcela vystúpiť. Rose však ešte dodala: „A mimochodom, ona nie je ty, sestrička. Leah sa nepotrebuje opiť a vyspať sa s prvým, ktorého uvidí.“ Ešte na náš žmurkla a potom už odišla preč.

„Ona.. ja ju..“ Lisa chytala nervy.

„Nechaj to tak,“ mávla som nad tým rukou a mierila k prvému obchodu.  

„Tak fajn, dnes budeš neskutočne sexy. Oblečieš si také šaty, že chalani z teba nespustia oči,“ žmurkla na mňa. S úsmevom som prikývla. Lisa sa tomu rozumela lepšie, ako ja. Ona miluje módu a stále musí mať vo svojom šatníku to, čo sa práve nosí. Ja nie, mne je to jedno. Ja sa najlepšie cítim v teplákoch.

„Čo si myslíš o týchto šatách?“ ukázala mi čierne šaty, ktoré nemali ramienka. Neboli zlé, ale vadila mi ich dĺžka. Aj spodné prádlo by mi zahaľovalo viac, ako tieto šaty.

„Prepáč, ale ja idem na svoju oslavu. Nie niekam do striptízového baru,“ ukázala som na šaty a potom na mňa. Len si niečo zamrmlala a vrátila ich.

Po dvoch hodinách ma to už nebavilo. Každé šaty boli príliš krátke. Stihla sa k nám pripojiť aj Rose. Tá bola s nami len pol hodinu, no aj ju to nudilo. Asi si neviete predstaviť, čo som prežívala ja. Lisa už bola „mierne“ naštvaná tým, že na každé šaty som záporne krútila hlavou. Myslela som si, že to bude zábava.

Až kým som si ich nevidela.

„Sú dokonalé,“ zašeptala som a približovala som sa k nim. Sú nádherné, bez ramienok, a sú dlhšie, ako ostatné. Hovorím o šatách. Sú čierne a viem si predstaviť, čo by som k nim doladila.

„Čože? Nie, nie. Tie sa podľa mňa k tebe nehodia,“ zobrala mi ich Lisa z rúk.

„No ták, nechaj ju. Leah má pravdu, sú pekné,“ podporila ma Rose. S ďakovným úsmevom som sa na ňu pozrela. Potom som hľadela už len a len na šaty. Naozaj sa mi páčili. Plus, pripomínali mi šaty, ktoré nosila moja mamka. Už ich nemáme, museli sme ich vyhodiť.  

„Beriem ich,“ oznámila som im. Lisa nadšená nebola a prekrútila očami, no Rose sa usmiala a prikývla.

Rýchlo som zaplatila a vyšla z obchodu.

„Zájdeme na kávu? Alebo sa niekam najesť? Som hladná.“ Nemotornými krokmi za nami cupotala Lisa.

„Ty si hladná stále,“ otočila som sa k nej s úsmevom. Ona bola zamračená.