I'm Not MMer!!

5

Pohľad Aless

Sedím v škole vedľa Katky a počúvam výklad chemikárky. Katka si, ako obvykle, kreslí do zošita. Zazvoní a my sme sa vybrali do školskej kaviarne, keďže na obedy nechodíme. Rozprávali sme sa o všeličom možnom i nemožnom. Zrazu ma niekto chytil za rameno. Nadskočila som a otočila sa. Stál tam postarší muž a usmieval sa. ,,Dobrý deň!" ,,Ahoj, Aless!" pozdravil sa. Asi čakal, že niečo poviem, ale len som ticho sedela. Vtedy mu to došlo. ,,Ach, prepáč! Som hlupák. Ani som sa ti nepredstavil. Volám sa Elias Guvern." Moje oči sa rozžiarili. To je on. Predomnou stojí môj biologický otec. Objal ma. Objatie som mu opätovala. ,,Poď!" povedal. ,,Kam?" ,,Beriem ťa na malý výlet.",,Ale ja mám školu.",,To som vybavil." Pozrela som sa na Katku. Prikývla a odišla. Nezostávalo mi nič iné ako ísť s ním. Boli sme v nákupnom centre v Bratislave, keď mi zapípal mobil. ,,Kto ti píše?",,To je správa z jedného kanála. Marcus a Martinus budú mať koncert v Bratislave. Zajtra o 17: 00.",,Viem! Dnes ťa čaká práca a zajtra tiež." Nechápavo som sa na neho pozrela. Len sa usmial. Sadli sme do auta a zaviedol nás na Bratislavský hrad. Sadli sme si tam na hradbu. ,,Poznáš Richarda Hondzu?",,Áno. Mám rada jeho piesne.",,Dnes tu bude mať koncert a ty mu budeš robiť niečo ako moderátora. Proste predstaviš ho a urobíš nejaký program cez prestávky a povedieš Meet&Greet." Bola som prekvapená. ,,Ja budem pomáhať na koncerte CANNa?!" vyhrala som a objala ho. ,,Ak sa osvedčíš, budeš mať odo mňa prekvapenie. A povedz Katke, že po ňu zajtra prídem a nech nekupuje lístky na zajtrajší koncert," dodal. Bola som veľmi rozrušená, aby som si spomenula, že zajtra ho tu majú Marcus a Martinus. Napísala som jej správu. Ku nám prišiel Richard. ,,Ahoj! Ty budeš Aless. Nemýlim se?",,Nie. Rada vás spoznávam." ,,Tykej mi. Jsem bratranec tvého otce. Toho biologického." povedal. Prikývla som a šla s ním. Otec zatiaľ šiel po Kaťu. Spolu s Richardom sme pripravili všetko na koncert a on mal ešte generálku. ,,Si v poriadku?" opýtal sa ma po generálke. Prikývla som a on ma zaviedol do maskérne. Tam čakalo jedno dievča asi o dva roky staršie ako ja. Odišiel a nás nechal samé. ,,Ahoj! Som Klára Kubianová. Som maskérka tvojho otca. Pochádzam z Nórska, ale kvôli svojej práci som sa učila aj po slovensky." ,,Ahoj! Som Aless. Rada ťa spoznávam. Ty si z Nórska? To je úžasne! A prečo som tu?",,Cestujem s tvojím otcom po koncertoch a si tu preto, lebo ťa upravím. Tak, čo si oblečieš?",,Netuším! Otec ma donútil si vybrať toľko oblečenia, že sa to nezmestilo do auta." Začali sme sa smiať. Chvíľu to trvalo, kým sme sa prestali smiať, a potom mi pomohla si vybrať niečo na seba. Vybrala mi potrhané modré džínsy a červený krop top. ,,Nebude mi v tom zima?",,Tu máš ešte toto." Hodila po mne prehliadnu bundu (Dúfam, že chápete). ,,Už nebude." Namaľovala ma a vtedy prišiel otec. ,,Vyzeráš úžasne!",,Ďakujem, oci.",,No poď! Už začíname!",,Oki." Fanúšikovia už stáli v ich zóne. Vyšla som na pódium. ,,Vítam vás všetkých na tomto koncerte. Volám sa Aless a budem vás týmto celým sprevádzať. Teraz všetci obrovským potleskom privítajme CANNa!" Všetci začali kričať a tlieskať. Rišo vyšiel na pódium, poklepal ma po rameni a začal sa poriadný koncert. V zákulisí mi zatiaľ nainštalovali nasluchávadlo a pozerala som sa na koncert. Po dvoch hodinách sa Rišo vrátil do zákulisia. Ja som vyšla na pódium. Bližšie k fanúšikom. ,,Tak ľudia! V zákulisí som našla osem Meet&Greet lístkov a pýtala som sa CANNa, čo s nimi. Teraz vám položím osem otázok. Za každú otázku jeden lístok. Čo vy na to? Môže byť?" Všetci zakričali áno. ,,Ja vás nepočujem!" ,,Áno!",,Prvá otázka je veľmi primitívna: Ako sa volá CANN vlastným menom?" Všetci začali vykrikovať. Nakoniec som rozdala všetky lístky a CANN znova vystúpil na pódium. Po ďalších dvoch hodinách sa koncert skončil. Ľudia sa rozišli a zostali tu len tí, čo prišli na Meet&Greet. Postavila som sa znovu na pódium a usmernila ich. Po Meet&Greet už bol koniec. ,,Páni, to bylo neco! Aless. Jsi první člověk, který to tam nakopl.",,Díki.",,Tu máš!" Podal mi malú krabičku. Otvorila som ju a v nej bol náhrdelník. ,,To si nemusel." ,,Ale musel! Jsi rodina a ja jsem o tobě ani nevědl.",,To je vporiadku." Keď sme prišli do hotela boli dve hodiny ráno. Hneď ma objala Katka. ,,Ahoj,sis! Tak si mi chýbala.",,Aj ty mne." Bola som veľki unavená. Hneď som zaspala.