I'm Not MMer!!

31

Vošla som do kúpeľne a pustila teplú sprchu. V sprche som sa vyplakala, aby som sa znovu nerozplakala pred nimi. Vypla som sprchu, osušila sa a obliekla. Vyšla som von. Stále boli v mojej izbe. Prešla som k nočnému stolíku, odkiaľ som vytiahla vytiahla antidepresíva, ktoré mi otec kúpil, keď Lucas zomrel. Vraj to nariadil psychiater. Vzala som ich a vybrala štyri tabletky. Cítim sa taká slabá a prázdna. Ku mne ale podišiel Tinus, vzal mi všetky tabletky. ,,Daj mi moje cukríky," povedala som a natiahla sa po ne. Áno, povedala som cukríky. Som na dne. Doteraz som odmietala to svinstvo brať. No teraz... Už mi bolo jedno, či uvidia moju slabú stránku. Tinus ich ale podal Macovi, ktorý ich vyhodil do koša. Potom vytiahol mobil a šiel do vedľajšej izby. Tinus si ku mne sadol. Ja som sa od neho odsunula. Nechcela som byť v nikoho blízkosti. On sa ale nedal a prisadol si znova bližšie a teraz ma aj objal. Ja som to nevydržala a rozplakala sa.

Pohľad Tinusa

Musel som ju objať. Bolo to na nej vidieť, že to potrebovala. Rozplakala sa. Nechal som ju, nech plače. Mac šiel zavolať ujovi Eliasovi, čo všetko sa stalo. Z tohto sa ten bastard len tak nevykrúti! Po chvíli tichého Alessinyho plaču nás vyrušil Mac. ,,Sú na ceste domov," povedal a posadil sa. Zostali sme s ňou. Snažili sme sa ju rozveseliť, ale nedalo sa. Nakoniec zaspala. Hodinu potom, ako zaspala dorazil ujo a Kyasarin. Nechceli sme ju už budiť, tak sme sa zhodli, že lepšie bude, keď sa o tom porozprávame všetci zajtra. Zajtra sa aj vracajú naši. Tak to bude o vysvetľovanie naviac.