my ghost (boy)friend [ji.kook]

j e r k

,,J-jasné." Poviem neisto. Zdá sa mi to.

Dopíšem rýchlo test, bez toho aby som hľadel na odpovede. Potreboval som vypadnúť.

,,To bolo rýchle. Choďte si sadnúť na chodbu, nech nerušíte ostatn- PÁN MIN HÁDAM NEPODVÁDZATE!" Predtým ako začne Yoongiho karhať, odídem.

Hneď z triedy upaľujem na toalety. Som tak mimo, že mi nevadí ani zápach a staroba, v ktorej duchu sa nesú.

Opláchnem si tvár. Srdce mi bije ako o závod. Čo sa to so mnou deje?

Veď sa vlastne nič nestalo. Vidím človeka, ktorého si ostatní nevšímajú. Počujem hlasy, ktoré v skutočnosti nikto nepočuje.

Pri pohľade do zrkadla si všimnem akoby za mnou niekto stál.

Obrátim sa.

,,Čo tu dopekla chceš, nemôžeš ma nechať na pokoji?" Zakričím.

,,Jimin, nechápeš to. Potrebujem ťa." Stál tam. Bol tak blízko.

,,Mňa? Pred celou triedou teraz vyzerám ako psychopat. Dodrbal som test. Nepoznám ťa, ale viem, že mi iste ničíš život!"

,,Vysvetlím ti to!" Pozriem sa na svoje rozklepané ruky a potom naspäť naňho.

Už tu nie je. Ako to?

,,Jasné, ujdi, debilko!"

,,Jimin, s kým sa to bavíš?" Spýta sa Yoongi, ktorého podľa mňa vyhodil profesor z hodiny za podvádzanie.

,,S tým deckom, čo práve odišlo."

,,Nikto nevošiel ani neodišiel. Išiel som hneď za tebou. Na chodbe niet živej duše."