Why him? (Marcus and Martinus)

PROLOG

Ako každý rok chodíme s mamou na dovolenku do Thajska a ani tento rok nie je výnimkou. Vždy som sa tešila pretože sme tam mohli byť vždy len ja a mama, nikto iný. Teda aspoň som si to myslela.

Je piatok večer a ráno odlietame. Byváme v Osle čo je hlavné mesto Nórska. Dávala som posledné veci do kufra a následne ho zavrela. Utekala som dole po schodoch do obývačky, kde spala mama. Prikryla som ju s dekou a dala jej malú pusinku na čelo. Chvíľu som pozerala telku, keď som si všimla, že nad krbom niečo chýba. Fotka mňa a ocka. Zomrel mi, keď som mala 5. Nachápala som prečo tam nie je. Mama odvtedy mala veľa frajerov, no stále mám pocit, že hľadá môjho ocka, ktorého bohužial už asi nenájde. Utrela som si slzy, ktoré mi stekali po lícach a vybrala som sa do svojej izby. Hodila som sa na posteľ a zatvorila oči.

Celú noc som nemohla zaspať. Stále som rozmýšľala prečo tú fotku dala preč. Za 5 hodín odlietame. Vyskočím z postele a utekám do kúpeľne. Keď už som umytá aj oblečená beriem kufor dole ku dverám.
,,Lili no poď". zakričala na mňa mama.
Len som prevrátila očami a vykročila z domu. Keď sme prišli na letisko mama hneď začala stresovať kde čo je. S kľudom som si nasadila sluchátka a ocitla sa vo svojom svete. Čakanie na lietadlo ma tak unavilo, že som zaspala.
,,Vstávaj zlatíčko už za chvíľu odlietame."
„Bože mami kľud veď máme ešte čas." Povedala som ospalo a vybrala sa k lietadlu. Cesta do Thajska ubehla rýchlo. Objednali sme si taxík do hotela, kde sme bývali. Prišla som na izbu, obliekla sa do plaviek a utekala do bazéna čo bol vonku.
Pri bazéne som spomalila aby som sa nešmykla, no neúspešne. Nejaký debil do mňa vrazil a obidvaja sme sa zvalili na zem .
,,Si slepý ?" Opýtala som sa ho a dúfala, že ho nezabijem. Pozrela som pred seba a uvidela krásneho blonďáka s hnedými očami.
,, To ty si do mňa vrazila. A že kto je tu slepý."Mohol byť hocijak pekný no ja som v tu chvíľu myslela, že mu vrazím.
,,Idiot," postavila som sa a odkráčala na lehátko. Zobrala som si slnečné okuliare a začala sa opaľovať. Zrazu sa niekto postavil predomňa.
,,Och nie zase ty ?! Mohol by si uhnúť ?"
„Ehm prepáč nevedel som že sa opaluješ. Ja som Marcus," usmial sa na mňa. Ten má tak nádherný úsmev.
,,Lili" povedala som a úsmev mu opätovala.
,,Marcus poď už som hladný." Nechápala som čo sa to deje. Zrazu tu stáli dvaja chalani, ktorí vyzerali rovnako.
,,Ježiš to si ty," prevrátil oči.
,,Aj ja ťa rada vidím,"povedala som ironicky.
,,Toto je moje dvojča Martinus." No to je mi teda dvojka.
,,Nechceš ísť s nami na večeru ?" Opýtal sa Marcus a usmial sa na mňa.
,,Nie nechce," povedal Martinus a ťahal Marcusa čo najďalej.
,,Tak ahoj," zakričala som.
,,Ahoj dúfam, že sa uvidíme zajtra," odkričal mi. Zobrala som si okuliare a išla na hotelovú izbu, kde už ma čakala mama.
,,Bože kde si bola vieš ako som sa bála ?"
,,Prepáč mami zaspala som," povedala som trochu znudene.
,,No jasne ty buď spíš, žereš, alebo vyhukuješ na celý dom."
,,Tomu sa hovorí spev mami," povedala som urazene. Obliekli sme sa a išli ma večeru. Vedľa nás sedel Marcus a Martinus. Mama sa začala rozprávať s ich otcom a ja som sa len modlila nech táto večera skončí. Po asi pol hodine ich rozprávania sme sa rozhodli ísť preč. Bože toto bolo hrozné. Ale dozvedela som sa že chalani majú 16 rokov , tak ako ja. Ich otec navrhol  aby sme sa išli spolu prejsť do mesta. Mama samozrejme súhlasila, bez toho, aby sa ma opýtala. Thajsko je naozaj nádherná krajina. Ako som sledovala Martinusa neustále sa na mňa pozeral. Bol zlatý. Ale bol to idiot. Pribehli ku mne a začali sa so mnou rozprávať. Boli mi veľmi sympatickí.
,,Aa kde máš otca ?", pýtal sa Martinus.
,, No, nemám". Zrazu sa začal Martinus strašne smiať.
,, Tebe to príde vtipné?", opýtala som sa ho zo slzami v očiach.
,,No hej," a začal sa ešte viac smiať. Marcus sa len pozeral a nechápal ako aj ja čo sa to deje.
,, Ty si fakt debil," povedala som a rozbehla sa naspäť k hotelu. Celý týždeň sa im budem vyhýbať. Prišla som na izbu a hneď som volala svojej kamarátke a všetko jej povedala. Nemám najlepšiu kamarátku, pretože sa ešte nenašiel človek , ktorému by som mohla povedať všetko. O 1 ráno prišla do izby mama.
,,Jej, Lili ty už si tu?" opýtala sa a ja som ju zabíjala pohľadom.
,,Robíš si srandu mami !? Už dobre dlho!" zvýšila som hlas.
,,Prepáč zlatko mi sme sa ešte prechádzali, aj chalani išli preč, myslela som že si s nimi.
,,Tak si si myslela zle," povedala som a otočila som sa na druhú stranu, tak aby som nevidela mamu.

Cely týždeň som sa vyhýbala Marcusovi a Martinusovi. Marcus za mnou stále chodil a chcel sa so mnou rozprávať, no ja s ním nie. Nechcem mať nič spoločne s tou rodinou. Mama stále niekam chodila a videla som ju len pri raňajkách,obede a večeri.

Posledný deň v Thajsku. Pri recepcii som stretla Marcusa. Objala som ho a povedala, že som ho rada spoznala. Klamala som. Nasadli sme do taxíka a viezli sa na letisko. Cesta ubehla ešte rýchlejšie ako cesta do Thajska. Mama otvorila dvere od domu a ja som sa rozbehla do svojej izby.
To bol teda týždeň.

Takže toto je môj 1. pokus o príbeh. Dúfam že sa Vám bude páčiť.❤️