Problém 😏😟😑

Prvé šťastie😆

Pohľad Sama

Po stretnutí s tou Elisabeth som samozrejme šiel rovno domov. Zdá sa mi trochu detinská, že sa hrá na drsňáčku a pritom vyzerala celkom fajn. Mám pocit, že sa jej páčim. Aspoň si to myslím. Stále na mňa pozerala. Moja sestra tvrdí, že keď sa na chlapca pozerá dievča, buď je divný, alebo sa jej páči. Aj keď neviem, čo si mám myslieť o slovách mojej sestry, lebo ona povedala aj to, že som taký škaredý, že na mňa ani naša mačka Jackie nechce pozrieť. Tobôž nie dievča. A aj tak ma dievčatá chcú len pre to, že som slávny. Takto som rozmýšľal a šiel som po ceste, ktorá viedla k môjmu domu. Zrazu sa obzriem, a zistím, že o pár sekúnd ma prejde auto. Začal som utekať, ale pristúpil som si šnúrku a sklátil som sa na cestu....

Pohľad Izabely

Šla som do mojej obľúbenej mačacej kaviarne oproti nášmu domu. Zrazu vydím na prechode zadumaného chlapca a akosi k nemu rúti auto. Rozbehla som sa k prechodu a začala mávať rukami na vodiča. Auto našťastie zastavilo. Otočila som sa k tomu chlapcovi, ktorý medzičasom spadol.

Ja- Ahoj. Si v poriadku?
On- Asi áno.
Ja- Tak dobre. Vstávaj. Nemôžeš sa tu váľať naveky.

Podala som mu ruku. On ju prijal. Postavil sa, ale podlomili sa mu kolená a takmer znova spadol. Tvár sa mu vykrivila od bolesti.

On- Asi mám niečo s členkom. Nepôjde to.
Ja- Nedá sa nič robiť. Podopriem ťa.
On- Vďaka.
Ja- Kde bývaš?
On- Na konci tejto ulice.
Ja- Zvládneš tam ísť, keď ťa podopriem?
On- Neviem. Skúsiť to môžme.

Tak som ho podoprela a skúsili sme sa dotrepať k jeho domu. Bohužiaľ na polceste mu členok napuchol a musela som zavolať sanitku.

Ja- Sorry, je to hlúpe, ale ani neviem, ako sa voláš.
On- Vpoho. Volám sa Samuel, ale volaj ma Samo. A ty?
Ja- Ja sa volám Izabela, ale volaj ma Iza alebo Bela. Ako chceš.
On- Viac sa mi páči Iza.
Ja- Oki. Ako chceš.

Kým sme čakali na sanitku, sme sa rozosmievali a porovnávali sme si známky za tento polrok. Sanitka nakoniec prišla.

Samo- Môže ísť so mnou aj toto dievča?
Záchranár- A tá slečna je vám čo?
Samo- Je to moja... Sesternica.
Záchranár- Tak dobre. Ale výnimočne.

Šla som dozadu k Samovi. Nechápala som, prečo tam chcel ísť so mnou. Rozhodla som sa ho to spýtať.

S- Vlastne ani neviem. Jednoducho som chcel, aby si tam bola so mnou. Vieš, si celkom fajn.
J- Ďakujem. Vlastne, ty si prvý, čo mi to povedal. Vieš, nemám kamošov, rodičov a mám iba sesternicu, ktorá ma nenávidí. A ešte tetu.
S- To ma udivuje. Také milé dievča a kamarátov nemá. Teda už vlastne má...
J- Vážne? Nijakých tu nevidím.

Začala som si ho doberať a on sa iba smial.
Začala som mať pocit, že toto je prvé šťastie, čo ma stretlo.

Tak. A je to tu! Dokopala som sa napísať 479 slov plus toto. Takto dlho som nepísala ešte nikdy😂. Dúfam, že sa Vám to bude páčiť. Ahoooj😍😍!!!

Cass😘😘.