Sorry, I'm too ugly for you

10.

Kate:

Keď sa znova prebudím do reality, pociťujem po celom tele chlad zo zeme. Strasie ma a tak sa rozhodnem odlepiť sa od zeme a postaviť sa na moje rozklepané nohy. Prečo to zase začalo?

 "Už tu nemáš svojho ochrancu moja!"

 "Stále ho mám!"

"Hej ? A kde je teraz?"

Pri týchto slovách sa mi natlačili slzy do očí a utekala som von zo školy...Ocitla som sa v tmavej uličke, nad hlavou mi nízko lietali čierne vrany a na zemi som mala sklo, ktoré mi rinčalo pod nohami... Bola som zúfalá, potrebujem ho, potrebujem aby bol pri mne... Objal ma, dal mi pocítiť, že zase všetko bude v poriadku. On mi priniesol do života slnko. Prečo sa nemôže teraz pri mne objaviť ako taký anjel? Prečo nemôžem teraz pocítiť jeho dotyk na mojom tele? Ten dotyk čo mi dáva toľko energie... Milujem ho a nikdy neprestanem... V tom momente som sa postavila pevne na nohy a moje kroky smerovali po náhodných uliciach. Išla som, kde ma nohy tiahli...Keď som sa spamätala a zdvihla som svoj pohľad na okolie okolo, ktorého som prechádzala a zistila, že moje neposedné nohy smerujú k nemu. Keď sa ocitnem pred bránou jeho domu, zistím, že moja hlúpa zamilovaná myseľ nemala moc dobrý nápad... To dievča sa smeje, je vysoké a má na sebe tú najkratšiu sukňu. Má dlhočizné nohy...Objíma sa a nakláňa sa a jej prsia decentne vykuknú z pod úzkeho trička...Kráčajú vedľa seba a ako inak ide ju odprevadiť...Je to typické preňho, je veľmi ochranársky a stráži každé dievča v jeho okolí...Pri ňom nemôžete protestovať, mám to odskúšané... Keď ich vidím hrnú sa mi do očí potoky sĺz a ja sa rozutekám do najbližšieho kríku. Takto ma nemôže vidieť fakt nie. Počujem kroky, približujú sa ku mne a podľa chôdze viem, že je to Niall a jeho neznáma, sledujem ich a zrazu sa mi stratia. Kde sú ? Poviem si pre seba a zrazu pocítim poklepkanie na mojom ramene a pri pohľade naňho sa dám do šprintu. Pri myšlienkach na to čo som práve videla, som sa donútila neotáčať sa. Jediné, čo som za sebou počula bol dupot, sprevádzajúci výkrikmi:

 "Kate počkaj, je to úplne inak ako to vyzerá...Milujem ťa a nikto v mojom živote nie je tak dôležitý ako ty !"

A to bolo posledné čo som počula...Utiekla som mu a v krátkom momente som sa ocitla medzi štyrmi stenami mojej izby a zvalím sa na posteľ...Moje myšlienky sú ako jeden veľký výr a v mojej hlavy mám veľký guláš...V hlave mi znie jeho hlas:

" Milujem ťa ! Nikto v mojom živote nie je tak dôležitý ako ty !"

Pri spomienkach na tieto slová sa rozplačem od šťastia... Viem, že to myslel vážne, poznám ho, takéto veci nehovorí len tak niekomu, ale prečo som sa za ním nerozbehla? Prečo som mu niečo nepovedala? Veď aj ja ho milujem či nie ?!

 ------------------------------------------

Je sedem ráno a ja ako ostatné dni schmatnem oblečenie, zoberiem si jablko z ľadničky a odoberiem sa  do školy...Keď sa ocitnem pred bránami školy moje prvé kroky vedú ako inak k mojej skrinke, rýchlo si zoberiem veci len aby si ma nevšimol jeden z Brianových kumpánov, alebo nebodaj Brian...Neistými krokmi predchádzam pomedzi skriniek a všetky pohľady smerujú ako inak na mňa. Prečo všetci kukajú na mňa ? Prečo sa na mňa usmievajú ? Jediné čo v tú chvíľu počujem sú blížiace sa kroky ku mne, otočím sa a pri pohľade naňho sa hneď otočím späť a pochopím tie pohľady:

 "Takto ma nemôžeš vidieť ! Hanbím sa za seba, som odmaľovaná, ešte sa ma zľakneš!" hystericky začnem kričať okolo seba a neviem čo mám robiť. Pozriem sa na seba. Ako to len vyzerám, mala som tušiť, že príde.

Ucítim jeho dotyk na mojom ramene, ktorý ma začne hriať na srdci, presne tak ako všetky jeho dotyky a pousmejem sa ... Pomalými pohybmi ma otáča k sebe so slovami:

 "My girlfriend would look most beautiful, when she had no makeup on at all." A usmeje sa.

Pozn. autora: Ahojte, čiže pridala som 10. diel.Dúfam, že sa lúbil a dostanem nejaké votes a komenty, ktoré ma potešia :)