,,1,2,3,4,5,6,7,8..." rátala som si kroky v tanci. Keď som bola asi v polovici, pridal sa ku mne niekto ďalší. Bol to on... Ten, na ktorom idem oči nechať každé ráno, keď vojdem do školy. Dúfam, že to nie je len sen.
Dotancovali sme a ja som mierne zadýchane pozerala na jeho odraz v zrkadle. ,,Nevedel som, že tancuješ," povedal a ja som nevedela, čo mu mám na to povedať. Keď som chvíľu nič nehovorila, pokračoval: ,,Tancuješ naozaj super. Ako dlho sa tomu venuješ?" ,,Od detstva," povedala som skromne s pohľadom upretým do zeme.
,,Si krásna," povedal odrazu takmer nečuteľne, ale tak aby som ho počula. Podišiel ku mne bližšie, končekmi prstov mi zodvihol bradu a uprene sa mi pozrel do očí. ,,Odkedy si nastúpila na túto školu nemohol som z teba spustiť oči. Už dávno som ťa chcel osloviť, ale nikdy som nenabral odvahu. Teraz sa mi konečne naskytla príležitosť a som nesmierne rád, že som ju využil," povedal mi a ja som stále nespúšťala pohľad z jeho očí.
Pomaly som prešla pohľadom na jeho pery. Ani neviem prečo, ale pobozkala som ho. Jeho pery chutili sladko. Presne v tej sekunde som si bola istá, že je to správne a nemýlila som sa. Neoľutovala som, že som v ten deň zašla do telocvične aby som si zatancovala. Tanec milujem a vďaka nemu milujem aj tú najúžasnejšiu osobu na svete.
YOU ARE READING
7 minút v nebi
Short StoryMyšlienky múdro, sarkasticky a zároveň trochu sadisticky až psychopaticky rozmýšlajúceho človeka :) Ps: Kapitoly na seba nenadväzujú!
