,,Čo si myslíš, kto si?!" ,,Som tvoj priateľ." ,,A preto si myslíš, že máš právo mi rozkazovať?!" Nemohla som... Stratila som nervy. Ako mohol? Ako si mohol odrazu zmyslieť niečo takéto? Nechápem, proste nechápem: ,,Ty si myslíš, že keď mi "prikážeš" aby som tam nešla, tak nepôjdem? Ako si to vôbec dovoľuješ?!" zvyšovala som naňho hlas asi prvýkrát v živote.
On sa len pozeral do zeme: ,,Prepáč, láska, nechcel som ti nič prikazovať, ale nepáči sa mi, že tam chceš ísť," povedal a pozrel sa na mňa. Všimla som si, že má slzy na krajíčku a automaticky som zmäkla.
Nemohla som sa pozerať na to, ako plače. ,,Zlatko, nemáš sa čoho báť," povedala som už pokojným hlasom. ,,Ale mám... Určite tam bude veľa pekných chlapov a ty.. ty im neodoláš," prvá neposlušná slza sa mu skotúľala po líci. Ja som mu ju jemne zotrela. ,,Ty moje trdlo, nikto nie je krajší než ty. Milujem ťa najviac na svete, nikdy by som ťa nepodviedla." Jemne ma pobozkal na pery a dodal: ,,Aj ja ťa milujem, dávaj si pozor." Objala som ho a odišla.
BINABASA MO ANG
7 minút v nebi
Short StoryMyšlienky múdro, sarkasticky a zároveň trochu sadisticky až psychopaticky rozmýšlajúceho človeka :) Ps: Kapitoly na seba nenadväzujú!
