𝕿𝖊𝖆𝖗𝖘 𝖔𝖋 𝖙𝖍𝖊 𝖜𝖔𝖑𝖋 |Sk| Dokončené✔

8.

Na večeru nám doniesla steak a zemiaky.
 ,,Theo, veríš mi, že sme spriaznené duše?"
 ,,Myslím si, že neklameš. Cítim, že ma k tebe niečo priťahuje."
 ,,Naozaj?"
 ,,Áno. Viem, že ty si tá, ktorú som mal hľadať. Mne aj bolo divné, že poloupír a polovlk má môj amulet.."
,,Niee, ty si veril poloupírke? Oni k nám predsa nepatria!"
 Začala som sa smiať na plné hrdlo.
 ,,Keď ona mala amulet, ja som nevedel! Inak Izzy, zajtra poobede máme niečo ako obed s Alfou a Lunou, teda mojimi rodičmi, tak sa správaj slušne a obleč sa nejako pekne."
 Na toto som mu nemala, čo povedať. Dojedla som a vybrala sa do komnaty, kde som si vzala veci a išla do sprchy. Po sprche som si ľahla do postele..
 ,,Počkaj, to budeš spať vedľa mňa?"
 ,,A kde mám spať? Na podlahe?"
,,Ak budeš chrápať, zadusím ťa vankušom, možno ťa zadusím aj keď nebudeš chrápať ." Mikla som plecami a rozvalila sa vedľa neho na posteľ.
,,A nechytaj sa ma, lebo ťa potom nielen zadusím, ale vlastnoručne uškrtím."
 ,,Čo si taká zlá? Snáď nemáš svoje dni,"
 zamumlal do vankúša, v ktorom mal hlavu. O pár minút som bola v ríši snov. ,,Mami, tati, vydržte prosím,"
prosíkala som oboch, nech ešte dýchajú a nevzdávajú svoj boj. Aj keď sme už všetci vedeli, že ich boj je prehratý, postrelili ich žltým vlčím morom. Napadli nás lovci.. Za to môžu lovci! Plakala som skrčená nad ich telami. Zobudila som sa výkrikom a rýchlym dýchaním. ,,Izzy, kľud, to bol len sen," díval sa na mňa vystrašene Theo..
 ,,J-ja sen.." koktala som. Zasa sa mi vracajú nočné mory o smrti rodičov. Rozplakala som sa.. Nevydržím to, od ich pohrebu som neplakala.. Slzy sa mi z očí liali jedna po druhej.
 ,,Izzy, smiem ťa objať?" ,,Pako, nepýtaj sa a vezmi ma do objatia." Povedala som pomedzi vzlyky, ktoré sa mi drali z úst pomedzi plač. Nikdy som sa necítila tak zle ako práve teraz.
,,Theo.. ďakujem.." ,,Šššt.." ,,Skúsim ešte spať, nech nevyzerám na obede ako mŕtvola.." ,,Ah, zasa sa pýtam, chceš objať?" Neodpovedala som a trochu viac som sa k nemu pritlačila..