𝕿𝖊𝖆𝖗𝖘 𝖔𝖋 𝖙𝖍𝖊 𝖜𝖔𝖑𝖋 |Sk| Dokončené✔

13. samé hádky

,,Vieš ty čo? Práve uvažujem nad tým, či si moja spriznená duša! 

Isto je na amulete nejaký detail, ktorý sa líši a ja som zas len naletel!"
,,Prosím? To si myslíš, že by som klamala?" Zarazili ma jeho slová. On si naozaj myslí, že by som zo seba spravila takú hlúpu klamárku ako bola ona? To naozaj necíti ani náznak nášho puta lásky od Bohyne Mesiaca a Tmy?
 ,,No a neklameš?" Niekto našu veľmi príjemnú hádku prerušil tým, že vpadol do izby.
,,Alfa, prepáčte," nestihol dopovedať to, čo chcel, pretože naša milovaná, budúca Alfa mu skočila do reči.
 ,,Ešte nie som Alfa, stále tu je otec," povedal tak, že z neho sršal chlad.
 ,,Ja viem, on povedal, že to máte vyriešiť ako budúci Alfa."
Skočila som im do reči ja, nebavilo ma to ich chabé dohadovanie.
 ,,Tak o čo ide?!"
,,Upíri medzi sebou majú vojnu. Myslím, že smerujú k nám."
Theo zvraštil obočie a rozmýšľal.
 ,,Hlupáci, nejdeme k vám," povedal dievčenský pisklavejší hlas. Otočila som sa na osobu, ktorá tu stála. Blondína s veľmi výraznými modrými očami a veľmi bledou pleťou.
,,Beth.. a-ako? Veď si umrela.." díval sa na ňu Theo očami otvorenými tak, ako keby ich mal napnuté o zápalku. ,,Luna?" Vydesene na ňu díval oznamovateľ. Takže, toto je tá "Luna," ktorej sa mám rovnať? Ha!
Nesiaha mi ani po päty! Ja sa nesťažujem! Nikdy som vám nepovedala ako vyzerám. Mám ryšavé vlasy asi pod prsia, skoro neviditeľné pehy a zelené oči. Fajn, fajn, nie som možno modrooká blondína, ale nie som na tom až tak zle, či? ,,Theiik láska,"
 usmiala sa na neho ako na slniečko. Teraz uvažujem, čo znamená spriaznena duša. Nemáme sa náhodou ľúbiť dvaja? Ale žeby to je nejaké nové a sme dve? Blbosť!
Nechápem, ja a jeho vlk cítime spojenie, no ona je nič. Ty si tá pravá, Izzy.
Musíš sa snažiť mu to dokázať A ako? Práve sme sa hádali ako starí manželia! Aká je šanca, že mi po tom všetkom bude chcieť veriť, hm?
 Na malý moment som sa zamyslela nad tým, že sa rozprávam s mojím vlkom. Hneď po tom, čo som zistila, že treba ma tu na Zemi, som sa spamätala. Alebo žeby som sa nespamätala? Pretrela som si oči niekoľkokrát, či ma náhodou zrak neklame. Oni si vymieňali sliny jedna radosť. No fuj! Obaja sa tu vyzliekali očami a o malú chvíľu, to nebudú len oči.
,,Ehm," odkašlala som si slovo ehm, tak nejak nenápadne.
,,Tak MY vás nebudeme rušiť. Len JA si vezmem veci,"
 povedala som trošku tihšie a brala si svoje veci do tašky, čo som našla niekde v šatníku.
,,Izzy, ja ju milujem," ozval sa za mnou veľmi známy hlas.
,,Theo, ona nie je tvoja spriaznená duša, chápeš? Ale fajn, v pondelok odídem,"
 chrlila som naňho nával mojich myšlienok.
 ,,A kam?" Rozosmial sa. ,,To ťa nemusí zaujímať, tu máš, toto jej daj," strhla som si amulet z krku a rozplakala sa. je to ako.. ako keď zistíte, že vám umrela spriaznená duša.
Toto je iné, mne ju niekto prebral.
Do pondelka máš 4 dni, tak zabojuj.
Načo? Zbytočne. Videla si ju? Jasné, však si ja! Neuverí mi. Je to smutné. Pôjdem do nevestinca, tam skončia vlky, ktorým umrela ich určená láska. Majú šancu sa tam záľubiť ako ľudia. Vzlykla som a odkráčala aj so svojimi vecami do inej komnaty.