BAD BOY MEETS BAD GIRL! [SK]

*TRETIA KAPITOLA*

~na večeri~

Do izby ma došla zavolať tá moja služobná čo si očividne myslela že ma má na starosti...ach dakedy nepochopím tých ľudí...

Teda som rýchlo na seba niečo dala, neboli to nijaké slávnostné šaty ani nič moc odvážne. Práveže to bolo skôr také na von. Dala som si čierny crop top a sukňu s vysokým pásom samozrejme čiernu. A klasické čierne lodičky. Trošku som si dala make upu. A rozpustila som si vlasy a učesala ich. Keď som schádzala dole schodmi počula som rozhovor medzi mojim bratrancom a niekym. Asi jeho priateľkou alebo niekym iným. No ja som zamierila do jedálne aby som si vypočula zase výlevy mojej velice úžasnej 'babičky'.

"No ja neverím naša princezná sa uráčila doráčiť a navečerať sa s nami." povedala 'babka' ironicky a zamračila sa.

"Aj ja ťa veľmi rada vidím." povedala som a tým najfalošnejším úsmevom som sa usmiala na tú kravu. Ja viem je to nechutné hovoriť o mojej 'babke' takto ale ja som to prosto inak vyjadriť nevedela.

Ďalej sme si vymieňali naše ostré narážky a názory. A s bratrancom som sa po dlhom čase povyprávala ako to beží na škole. Je odo mňa o dva roky starší a teda už pôjde na vysokú. Jeho vysoká je hneď vedľa budovy mojej novej strednej školy. A potom, že mám byť kľudná...on je jeden prúser za pruserom a moja 'babka' neraz naštívy školu aj dva krát za mesiac. Bola to katastrofa. Proste nehovorím, že ja som anjelik hej to ani z ďaleka. Ja som ešte horšia ako on a to je na tom. Ja keď za jeden deň nenavštívim riaditeľňu školy tak sa o mňa väčšinou boja či som chorá. A toto postavenie si chcem zachovať.

~ráno~

Ako každý deň mi zvonil už od piatej budík aby som sa skotila z postele a naozaj o tej siedmej som bola v kuchyni. No nad moje očakávania som vstala ako nikdy predtým, netušila som prečo ale tak bolo to asi osvietenie alebo neviem čo.

Vstala som ale aj tak som bola naštvaná lebo budík ma zobudil v momente keď som snívala o pokojnom vylihovaní na pláži a nič nerobení...no nanešťastie mi to nebolo dopriate. Tak som teda vstala a zamierila svoje kroky rovno do kúpeľne v ktorej ma hneď striaslo. Zem tam bola studenšia ako na Arktíde je ľad. Prvé som si išla dať rýchlu sprchu a umyla som si vlasy. Vysušila som ich a mierne sa namaľovala. Čierne očné tiene a linka s riasenkou to bol môj štýl. Zvýraznilo mi to moje sivozelené veľké oči a moje rudé vlasy priam žiarili a syčali leskom. 

Namierila som si to rovno do šatníka a vytiahla som svoju najobľúbenejšiu kombináciu:

Dala som si rýchlo už len bordoví rúž a zobrala tie najpotrebnejšie veci. Cigarety, fľašku s bielou tekutinou vyzerajúcou ako voda, a malo to dokonca aj taký podobný názov, kľúče od môjho auta a nesmela chýbať peňaženka. Možno so 'BAD GIRL' ale prepadávať som sa nechystala a aby sa nepovedalo tak som schmatla prvé pero , ktoré som v tom zhone našla. Samozrejme zošit nikde a tak som zaklopala Eanovy na dvere.(Ean- jej bratranec) 

Ozvalo sa ďalej a ja som vošla.

"Deje sa niečo? Ved je ešte skoro aby si išla nie?" a prekvapene si ma skenoval od hora až dole. 

"No hej je ale niečo potrebujem." povedala som s malým ale nenápadným zaváhaním.

"A čo?" povedal a otvoril obe oči, a pozrel s na mobil.

"No za prvé nejaký zošit ako chápeš aby sa nepovedalo že nič nemám a za druhé zapaľovač." povedala som. V skutočnosti som potrebovala iba zošit ale nie som šprt tak som tam pridala aj zapaľovač.

"Zošit si nájdi tam v šaflíku a zapaľovač mám v koženej bunde v pravom vrecku." povedal a zatvoril pomaly oči.

"Diki..." povedala soma zobrala som si čistý linajkový zošit. A premiestnila som sa k jeho bunde. Našla som zapaľovač a zdúchla z jeho izby no nanešťastie som stále na sebe videla jeho pohľad ako si ma zo zadu premeriaval od hora až dole.

Bolo 6:59 a ja som zišla aj s vecami dole. Neviem ani prečo ale nechcela som si pokaziť náladu tak som došla dole do jedálne v predstihu a s nadčasom tridsať sekúnd. 

Moja 'babka' sa na mňa iba vydesene pozrela a bola druhá, ktorá si ma premeriavala.

"Stalo sa niečo?" spýtala sa a na jej tvár som zbadala mierne prekvapenie.

"Nie malo by sa?" povedala som robiac sa že netuším na čo narážala.

"Si to dole presne, nepovedala si mi ešte ani jednu sarkastickú poznámku a mierne sa usmievaš. Mám to brať ako vtip či čo?" povedala a ja som iba neveriacky pozerala. Tak som vstala skôr aby nemala potom príhovor a ona aj tak má k tomu dáke pripomienky. Ako chápem ja som spachtoš prvej triedy a keby že môžem tak prespím celý život ale život nie je tak milosrdný.

"No vstala som skôr lebo mi ten otravný budík zvonil už od piatej rána a ja som sa musela postaviť aby som ho zastavila. Potom som nemala čo robiť a nevedela som už naspäť zaspať. Tak som bola za Eanom a vypýtala si od neho pár vecí. To je celé." povedala som a sadla som si. Potom nám služobníctvo donieslo raňajky a uráčil sa dójisť aj pán spachtoš číslo dva, Ean.

"Ja neverím vy ste si čo vymenili životy či čo?" povedala 'babka'.

"Prečo?" obaja sme sa spýtali.

"Tak Ean bol vždy ten čo tu bol načas a ty si meškala asi pol hodinu lebo sa ti nechcelo vstávať a teraz je to presne naopak." a prísne pozrela na Eana. On iba pregúlil očami a začal jesť.

"Inak našla si čo si potrebovala?" spýtal sa ma Ean s tým jeho rozospatým ksichtom.

"hej diki za pomoc." povedala som v nádeji že sa moja super 'babička' nespýta o čo sa jedná. No bola som na omyle a veľkom.

"O čo sa jedná Ean? S čím si jej pomohol?" povedala a nadvihla pravé obočie a prižmúrila si oči.

"Potrebovala pero a zošit do školy tak som jej dal nech si vyberie z môjho stolíka, ešte niečo babka?" a pozrel na ňu pohľadom už sa ma nič nepýtaj ani ma neotravuj.

"Nie. A ste už dojedli choďte aby ste nezmeškali prvú hodinu. A už som voľala s tvojím novým riaditeľom a povedal že sa máš u neho zastaviť ráno." povedala a odišla od stola aj a Ean sme sa na seba kukli a odišli teda do školy.

Teda hneď ako sme sa rozhodli si dať malú súťaž. On na svojej novej motorke.

"To je Kawasaki H2R?" povedala som so značným záujmom.

"Áno práve som si ju kúpil." povedal a usmial sa...