Láska k upírovi?

Kapitola 1. ~ Sťahovanie

,,Vstávaj Rose!"
Ozvalo sa tlmene za dverami Rossalynej izby.
Rose neochotne vstala z postele a pozrela na svoj kalendár. Bola nedeľa.
,,Prečo by som mala vstávať? Je nedeľa."
Odpovedala Rose, a ľahla si späť do postele. Tentoraz, Rossalyna mama už prišla to jej izby.
,,Dnes sa predsa sťahujeme. Ty snáď nevidíš tie krabice?"
Spýtala sa, a ukázala do rohu Rossalynej izby.
,,A ozaj"
Povedala Rose smutne.
,,Je to naozaj nutné?"
,,Už sme sa o tom rozprávali veľa krát. Myslím, že si už dosť veľká na to, aby si to bola schopná pochopiť to."
Povedala mierne podráždene mama, a odyšla z izby.
Rose nezostávalo nič iné ne vstať z postele. Naposledy si otvorila vo svojej izbe okno a nadýchala sa čerstvého ranného vzduchu. Zo svojho okna mala krásny výhľad na Tatry.
,Toto mi bude chýbať..'
Poznamenala Rose sama pre seba.
Okno zatvorila. Otvorila tašku v ktorej mala už zbalené oblečenie a prezliekla sa. Pôvodne si nachystala  biele tričko s potlačou líšky, ale nemala chuť obliekať sa do niečoho výrazného. Obliekla si čierne tričko, a tmavo modré rifle. Prišla do kuchyne kde na ňu čakali cereálie v mlieku. V kuchyni sedel Rossalynin otec a čítal noviny. Pozrel sa na Rossalyn a spýtal sa jej:
,,Nevieš pozdraviť?"
,,Jasné, prepáč oci. Dobré ráno"
,,Deje sa niečo?"
,,No.. Vieš, len to, že sa dnes sťahujeme..."
Povedala podráždene.
,,Rossalyn.., rozprávali sme sa o tom už najmenej 1000-krát. Už sa o tom nehodlám rozprávať."
,,Fajn, ja sa o tom ani rozprávať nechcem.''
,,To je dobre,"
Povedal pohodovo, vstal, a začal nosiť krabice do auta. Rose si vdychla a išla mu pomáhať. Keď bolo všetko naložené, nasadli do auta a mierili k ich novému domovu.
Rossalyn si celú cestu prezerala fotky seba, keď bola malá. Mala blond vlasy a zelené oči. Teraz to už bolo iné. Rose mala v súčastnosti hnedé vlasy a tyrkysové oči. Túžila aby bola zase v tej dobe keď bola malá. Rose začali po tvári pomaly stekať slzy. Bála sa toho, čo príde zajtra... Ide totiž na novú školu.. Kde nikoho nepozná...