Láska k upírovi?

Kapitola 2. ~ Zabývanie

Čierne BNW, ktoré patrilo Rossalyným rodičom, zastavilo pred veľmi veľkým a viditeľným domom.
,,To je náš nový domov?"
Spýtala sa znudene Rose.
,,No nie asi.."
Zahundral jej otec. Rose vystúpila z auta a vzhliadla hore. Dom bol naozaj veľký. Mal bledo oranžovú fasádu, priestranný balkón a obrovskú záhradu na ktorú by sa stopercentne vošiel ďalší dom.
,,Páči sa ti?''
Spýtala sa s nádejou v hlase Rossalyna mama. Rossalyn ju ale nepočúvala.
Hneď za ich novým domom totiž uvidela ešte snáď aj väčší dom než bol ten ich. Mal čiernu fasádu, malé okná.. Pred domom stály dve čierne autá, a trávnik bol suchý...
,Kto tam asi býva?'
Spýtala sa potichu Rose sama seba. No pravdepodobne nie dosť potichu..
,,Nemám tušenie, ale každopádne mi to je tak nejak jedno.."
Odpovedal na Rossalyninu otázku jej otec.
,,Nepýtala som sa teba, ale ok"
Odvrkla Rose. Niečo ju však k tomu domu priťahovalo.. Ten vzhľad? Alebo ten niekto, kto tam býva, aj keď ho ešte nikdy v živote nevidela? Rose to nedalo, a zaumienila si, že na druhý deň po škole zistí kto tam býva.
,,Tak dokedy tu budeš ešte stáť? Nechceš vidieť ako to vnútri vyzerá?"
Pýtala sa Rose jej mama.
,,Jasné, jasné, už idem.."
Odpovedala Rose, a naposledy sa otočila za tým domom. Vzdychla si, a vykročila k dverám ich nového domu.
Keď otvorila dvere, skoro odpadla. V dome bolo všetko usporiadané a upratané úplne perfektne. Keď prišla do svojej izby, opäť takmer odpadla. Celá izba bola vymaľovaná fialovou farbou. Boli tam už aj dokonca závesy. Rose pochopila že jej mama a otec tu už boli, a preto je to tu také zveľadené. A preto jej už asi dva týždne dozadu zobrali z jej starej izby väčšinu nábytku, aby sa tu zabývala čo najrýchlejšie. Rose si zvesila z pliec batoh, v ktorom mala jej "životne" dôležité veci. Zahrňovalo to mobil, slúchadlá, nabýjačku, notebook, foto album, kalendár, kozmetiku a plyšové mačiatko, ktoré si priniesla z New Yorku. Všetky tieto veci si položila na jednu poličku, a išla do dolného poschodia. Keď zišla dolu schodmi, stála tam jej mama.
,,Tak čo?"
Spýtala sa natešene.
,,Je to tu veľmi pekne zariadené, a izba je úžasná"
Povedala už s trošku veselšou náladou Rose.
,,Niesi hladná?"
,,Ani moc nie.."
,,Ako myslíš, ja len že by sme si mohli zájsť na pizzu.. Ale, keď nechceš tak.."
,,JASNÉ ŽE CHCEM!"
Vykríkla Rossalyn, zchmatla bundu a trielila k dverám.
,,Tak teda dobre"
Povedala so smiechom Rossalyna mama a tiež išla k dverám.

Z pizze sa vrátili až večer. Rossalyn bola veľmi unavená, a usúdila že bude najlepšie, keď pôjde hneď teraz spať. Vošla do kúpeľne, ktorá mala kachličky modrej farby, vaňu takisto a  umývadlo a poličky boli biele. Urobila si večernú hygienu, a zaliezla do svojej novej izby. Až keď zatvorila za sebou dvere, spomenula si na to, že zajtra musí ísť do tej novej školy. Tá predstava že sa tam s ňou nikto nebude rozprávať bola pre ňu hrozná... Nechcela na to radšej ani myslieť. Radšej hneď zaľahla do postele, a hneď ako zhasla svetlo, zaspala.