Láska k upírovi?

Kapitola 3. ~ Nová škola a prvá láska

,,Rossalyn vstávaj už konečne!"
Ozvalo sa tesne pri Rossalynej hlave.
,,To už je ráno?"
Spýtala sa nešťastne.
,,Áno, predstav si... A nezdržuj, bez tak už meškáš! Poďme, v kuchyni máš raňajky, švihaj!"
Zakričala Rose do izby, a už jej nebolo.
Rose neochotne vstala z vyhriatej postele. Ako bolo jej zvykom aj na starom byte, prvé čo ráno potrebovala spraviť, bolo nadýchať sa čerstvého vzduchu. Rossalyn otvorila okno.. A až vtedy so všimla, že z jej izby má výhľad rovno na ten záhadný čierny dom. A vtedy ho uvidela. Uvidela čierno vlasého chlapca s hnedými očami vychádzať z domu. Mal školskú tašku a išiel tým smerom, ktorým bola Rossalyna nová škola. Rose si už domyslela, že bude chodiť na tú istú školu kde je prihlásená aj ona. Chvíľu na chlapca civela s otvorenými ústami, ale keď ju zbadal, ústa inteligentne zavrela, a na chlapca sa usmiala. On jej úsmev opätoval, a pobral sa preč. Rose zatvorila okno, a nevedela čo si má myslieť. Ten chlapec jej prišiel nehorázne sympatický..
,Dúfam že sa s ním v škole stretnem..'
Povedala si Rossalyn v duchu, a bežala dolu schodmi.
,,No to je dosť že ideš"
Zaškúlil po Rose jej otec.
,,Rýchlo Rose! Budem ťa musieť odviesť autom!"
,,Á, čo je na tom zlé?"
,,Vieš moja milovaná, zlé je na tom to, že prídem kôli tebe neskoro do práce! A teraz už fakt nezdržuj, raňajky ti zabalím, zješ si to v aute! Bež sa prezliecť, a maximálne o päť minút nech si tu!"
Naliehala Rossalyna mama.
,,Jasné, jasné.."
Povedala Rose, a bežala hore schodmi.
Otvorila tašku s oblečením, ktoré si ešte nestihla uložiť do skrine a začala sa v nej hrabať. Keď konečne našla to čo chcela, pyžamo zo seba doslova strhla a navliekla sa do fialového trička a čiernych legín. Potom vzala školskú tašku a upalovala dolu schodmi.
,Super.. Hneď prvý deň a zmeškám..'
Zamrmlala si popod nos.
,,Tak poďme, poďme, poďme, nasadni už do toho auta!!"
Opäť naliehala Rossalyna mama.
Rose do auta doslova skočila a ani sa nestihla zapásať, už jej mama naštartovala a vyrazila. Cesta trvala asi dve minúty. Keď boli pri škole, Rose z auta prezmenu vyskočila, a už bola sama. Pred školou to bolo naozaj veľmi preľudnené. Rose sa snažila nájsť toho sympatického chlapca, ktorý býva v dome hneď za ňou, ale medzi toľkými deckami nájsť ho bolo takmer nemožné. Rose vykročila k dverám školy. Len čo otvorila dvere na škole, uvidela ho. Ale tentoraz mal orieškové oči.. Avšak Rose sa tým moc nezaoberala. Možno z toho okna len zle videla.. Možno... Chlapec si ju ihneď všimol a usmial sa na ňu. Rose sa naňho tiež usmiala. A keby ju nepristavila jedna profesorka, aj by sa s ním dala do reči. Alespoň, by sa o to pokúšala...
,,Ahoj, ty budeš Rossalyn Thomsová, však?"
Spýtala sa jej veľmi sympatická profesorka"
,,Áno, som Rossalyn.."
Prikývla Rose.
,,Moje meno je Christiana Johnsová, budem tvoja triedna profesorka. Chceš aby som ti ukázala triedu?"
,,Áno, prosím"
Povedala nesmelo Rose a následovala profesorku. Jej trieda bola až niekde na druhom konci školy. Čoho sa Rose veľmi obávala, vzhľadom k tomu, že škola bola veľká, a bála sa že sa stratí.
,,Takže, toto je tvoja trieda. Budete tu mávať Slovenský Jazyk a Matematiku. Ostatné predmety budeš mať v iných triedach, ktoré ti ukážem potom. Prvú hodinu máte Matematiku, Slovenský Jazyk máte hneď potom. Tretiu hodinu budete mať Chémiu, tú vás učím ja. Po prestávke ostatný začínajú chodiť do triedy kde máme Chémiu, ale dnes pre vás prídem, aby si bola viac v obraze. A po chémií ti ukážem ďalšie triedy. "
,,Dobre, ďakujem"
Odpovedala stále nesmelo Rossalyn.
,,Chceš aby som ti ešte našla v triede voľné miesto?"
,,Ak budete taká dobrá"
,,Dobre. Poď prosím, za mnou. "
Povedala, a vošla do triedy. Rossalyn išla za ňou, ale keď vošla do triedy, ovalilo ju veľké horko. Myslela, že odpadne, ale nejako sa dokázala udržať.
,,Voľné miesto je len tu, vedľa Edwarda."
Povedala profesorka a ukázala na lavicu úplne v rohu.
,,V poriadku"
Odvetila Rossalyn a usadila sa do lavice.
,,Tak sa zatiaľ maj, uvidíme sa potom."
,,Jasné, zatiaľ dovidenia.."
Povedala naozaj veľmi hanblivo, a keď profesorka odyšla, Rose sa začervenala. Trieda sa neustále plnila a plnila a potom prišiel ON. Ten chlapec čo sa na ňu usmial keď ju videl z okna, a keď sa videli v dolnom poschodí školy. Keď však Rose uvidel, skamenela mu tvár. Rossalyn chvíľu nevedela čo uvidel, a prečo sa tak tvári ale po chvíli to pochopila. ON je Edward. A Rose vedľa neho sedí. Chvíľu skamenela tvár aj Rose no keď sa Edward už spamätal, a mieril k lavici, musela sa spamätať aj ona. Keď si odložil k lavici tašku a pozrel na Rose, niečo sa stalo. Rose ako keby videla v jeho očiach iskru.
,Divné'
Povedala si sama pre seba, a radšej od Edwarda odvrátila zrak. Edward si sadol, a povedal:
,,Ahoj"
Rose v tej chvíli nevedela čo povedať, tak zo seba vysúkala len:
,,Ahoj, ty si Edward, však?"
,,Ty poznáš moje meno?"
,,Áno, profesorka mi ho povedala.."
,,Aha.. Ty budeš Rose.."
,,Ako to vieš?"
Spýtala sa Rose. Naozaj jej to bolo divné, nemal odkiaľ zistiť jej meno. Ledažeby im ho učiteľka hovorila.
,,Proste to viem"
Povedal zahanbene Edward. Zadíval sa Rose naozaj veľmi uprene do očí.
,,Neboj sa"
Povedal.
,,Ako vieš že sa bojím? Nič také som ti nepovedala.. Ale.. Tým som nechcela povedať že by som sa nebála.. Ale ako to vieš? Čítaš myšlienky?"
,,Je to jednoduché zistiť.. Máme to v rodine."
,,Zaujímavé"
Povedala naozaj veľmi prekvapene Rose.
,,Ale ako to robíš?"
V ten moment prišla do triedy profesorka. Edward sa pozrel na Rose. Zreničky sa mu výrazne zvätšili a otočil sa dopredu. Počas celej hodiny sa na Rose už ani nepozrel. Keď však zazvonilo, okamžite sa na ňu pozrel.
,,Ty sa tých profesorov bojíš?"
Spýtala sa Rose.
Edward sa na ňu uprene pozrel a kývol ramenami.
,,Nemusíš sa ich báť.. Oni ti nesmú nič urobiť. Aj keby veľmi chceli."
,,Ja sa nebojím ich. Ja sa bojím že im dokážem niečo urobiť ja."
Povedal potichu a zmyzol.
,Kam zmyzol?'
Spýtala sa Rose sama seba. Toto sa opakovalo každú hodinu. Keď sa škola skončila, a Rose mohla ísť domov, pred školou stretla asi siedmych chalanov.
,,Tak čo dievčička? Páči sa ti naša školička?"
Pýtali sa jej škodoradostne chalani.
,,Je to tu fajn"
Povedala Rose, a keby jej jeden z chalanov nepodlomil nohy, bola by už aj napol cesty k jej domu.
,,Prestaň!"
Vykríkla Rose. Chalani ju obrátili bruchom k zemi, a jeden z nich mal položenú nohu na jej chrbte.
,,Okamžite ju PUSŤ!"
Ozval sa výrazný mužský hlas. Keď Rose vzhliadla hore, kto to kričal, uvidela tam stáť Edwarda. Chalana ktorý mal na Rossalyn položenú nohu, zvalil na zem. Na ostatných sa Edwardovi stačilo len pozrieť, a už prchali. Chalan ktorý na Rose tlačil nohu sa ešte len zdvíhal zo zeme, a tak mu Edward spravil to isté. Tlačil naňho takou silou, že pod ním praskol asfalt. Keď už chalan začal stonať, Edward nohu uvolnil. Nechal chalana aby sa otočil, a stupil mu na hruď.
,,Ak to spravíš ešte raz, tak prisahám, že ti dám tkú nakladačku že na ňu nikdy v živote nezabudneš! Rozumel si?!"
,,Áno, len ma už pusť!"
Len čo Edward uvolnil nohu, chalan utiekol ktovie kam.
,,Ty.. Ty si ma zachránil..''
Povedala potichu Rose zmerom k Edwardovi. edward sa na ňu otočil a pomohol jej vstať.
,,Ako si dokázal s ním prasknúť ten asfalt? To by naozaj nedokázal hocikto.. Ako to že si taký silný?"
,,Máme to v rodine.."
Odpovedal. Potom už len Rose pobozkal ruku, a zmyzol. Rovnako ako po každej hodine. Rose sa len bezradne pozerala na miesto kde ešte pred chvíľou bol, a bola presvedčená o tom, že sa zamilovala.