Dievča z proroctva (POZASTAVENÉ)

15. kapitola

Únava na mňa doľahla veľmi rýchlo. Nebol to jeden z tých bezsenných a kľudných spánkov. Čo by som za to dala. Bola to nočná mora. Môj duch opustil moje telo. Videla som sa, ako ležím a spím v posteli. ,, Do riti! To vážne vyzerám takto príšerne keď spím?" zhnusená z pohľadu na seba som zamrmlala. Chcela som sa ísť poprechádzať po dome, keď ma zastavilo tiché buchnutie o okno. Rýchlo som sa strčila do najtmavšieho kúta v izbe. Okno sa pomaly a potichu otvorilo a do izby vkročila tmavá postava. Jediné čo som vedela dokonalo rozoznať, bola dýka od ktorej sa odrážalo mesačne svetlo. Bola dlho a dosť ostrá. Lenže niečo mi nesedelo. Vyzerá presne ako ten muž čo uniesol mamu. Nie je to síce ten istý muž ale majú toho veľa spoločného. Takže tipujem že je tiež od Temného Pána. Lenže načo mu je taká ostrá dýka, keď ich Pán ma chce živú? Položil ju na stôl, výstrel ruku pred seba a z jeho dlaní vyšli čierne laná ktoré sa pomaly obmotávali. Aj ako duch som to cítila. Bolo to cícer tlmené, ale cítila. Boleli to. Ležala som obmotaná vo vzduchu a muž sa pevne sústredil. Nepáči sa mi to. Ani len trošku. Práve naopak. Desilo ma to. Do krku mi pichol nejakú injekciu plnú hustej fialovej tekutiny. Ani neviem skadiaľ ju vybral. Z krku presunul svoj pohľad aj všetku svoju pozornosť na moju ľavú ruku. Našťastie tu druhu ako na ktorej sa mi objavuje symbol. Viem že by to nedopadlo dobre. Moju ruku potiahol smerom v ku nemu a zo stola si zobral svoju dýky. Na ruku mi začal vyrezávať nejaký znak a od bolesti som musela som si zahryznúť do jazyka aby som nevykríkla ale nevedela som zabrániť tomu, aby som padla na kolená. Cítila som, ako mi po ruke steká tepla tekutina a zacítila som tu kovovú vôňu. Pozriem na svoju ruku na ktorej mi tečie už niekoľko hrubých krvavých pásov. Muž stále rezal ďalej na mne zviazanej v čiernych lanách. Dvere od izby sa rozlomili a veľkým skokom dnu vošla majestátna čierna puma. No to ti teda trvalo Nicolas. Povedala som si v mysli. Postava ktorá sa doteraz venovala mne, preniesla všetku svoju pozornosť na Nicolasa. Čierne povrazy okolo mňa stuhli. Nehybne som tam ležala. Hlava aj ruku mi teraz viseli smerom k zemi. Musela som niečo robiť kým nie je neskoro. Nicolas stojí pre tým mužom v bojovom postoji svojho zvieraťa a zlostne naňho vrčí. Muž drží v ruke len dýku ktorá sa ešte pred pár sekundami vŕtala v mojej koži. No u muža nebolo vidno také odhodlanie v boj ako u Nicolasa. A uhádla som aj správne. Ani som sa nenazdala a muž skákal z okna izby na osvietenú ulicu. Nicolas sa rýchlo premenil a ako Mattew utekal k oknu a hľadal ho. Zúrivo buchol do parapety ale nie dlho takto stal. O chvíľu sa už ponáhľal ku mne a povrazy ktoré ma pevne zvierali sa pod jeho dotykom rozplynuli a ja som padala smerom k zemi. Lenže Matt má rýchli zachytil a celý ustráchaní sa na mňa pozeral. ,, Bože Kate. Povedz mi že žiješ. Prosím Kate. Nemôžem sklamať. Ukáž mi tie svoje zelené okále. Prosím!" stále ma držal v jeho peknom náručí a ja som videla slzy v jeho očiach. Musím niečo robiť, lebo sa tu zloží na mieste. Ale čo? No jasné! Dúfam že to vyjde. ,, Mattew počuješ ma?" sústredila som sa na neho a snažila sa hovoriť, aby ma počul v hlave. On odo mňa rýchlo odtrhol pohľad a rozhliadal sa po celej izbe.
,,Kate?" pýtal sa rozotrením hlasom.
,,Áno som to ja. Neviem čo sa stalo, stojím tu. No vlastne môj duch, alebo niečo také. Oddelila som sa od tela chvíľu pred tým ako prišiel ten muž. Žijem, len.. neviem ako sa mám vrátiť späť do tela. A navyše ten chlap mi niečo pichol do krku a na ľavej ruke mi vyrezával dáku pičovinu. Strašne sa bojím a neviem či mám robiť! Prosím pomôž mi! Mattew!" posledné vety som hovorila rozotrením hlasom, pretože som si uvedomovala vážnosť tohoto všetkého. Mattew položil moje nehybné telo na posteľ a rozprával úplne opačným smerom ako som stála ja. ,,Kate, hlavne sa upokojila dobre? Kde stojíš?" obzerá sa okolo seba. ,, Pred skriňou. Pohybuj hlavou a ja ťa zastavím." urobiť ako som mu povedala. ,,Stop!"
,,Dobre takže teraz, by sme mali vyniesť niečo, ako tá dostať späť do tvojho tela. Mám jeden nápad. Skús sa dotknúť šaman seba a sústrediť sa na to, ako sa tvoja duša vracia späť do tela. Ak to a nevyjde, povieš mi to a vymyslíme niečo ďalšie. Nechám ti 5 minút a ak sa potom neozveš, budem vedieť že to vyšlo. Dobre?" povedal mi svoj presný plán a ja som prikývla. Ale keď som si uvedomila že ma nevidí odpovedala som mu aj nahlas:,, Dobre."
Pomaly som pristúpila k posteli k svojmu bezvládnemu telu a netiahla pred seba ruku. Dotkla som sa svojej ruky. Cítila som len mravčanie, ale nič sa nedialo. Musím sa sústrediť! Predstavila som si, ako sa moja duša, alebo čo to vlastne je, vracia späť do tela. Ten obraz sa mi niekoľko krát premietol pred očami, až kým som nezacítila ako mravčanie zosilnené a ako ma to ťahá do seba samej. Už som nevnímala okolie a pohltila ma tma. Môj vlastný spánok mi prišiel taký...neprirodzený. Ako keby som proste bola v sebe, ale ešte som sa úplne nespojila do jednej osoby. Lenže všetko to tuhé premýšľania, všetko to, čo sa stalo dnes v noci, tie všetky informácií od Mattew... Bolo toho na mňa priveľa. A o akom proroctve to sakra kecal!? Ja som v nejakom pradávnom významného proroctvo a už od detstva má chcú zabiť? Bože kde som sa to ocitla. Všetko má to tak unavili, že aj moje vnútro zaspalo a už som mala pocit že sa moje vnútro aj s telom spojilo v jedno.

Jedna dlhšia časť. Dúfam, že to zatiaľ dáva aspoň ako taký zmysel a nie je to úplne nezáživné. Budem rada za každý názor ^_^

Takto nejako si predstavujem Mattowu čiernu pumu, Nicolasa